16.11.2015

Tiež si myslíte, že pes, ktorý breše nehryzie? Že od neho nemôžete dostať blchy, že jeden psí rok sa rovná siedmim ľudským a že pes vidí čiernobielo? Ste na veľkom omyle.

Poďte sa spolu s nami pozrieť na mýty, ktoré psov sprevádzajú a ktorým ešte stále verí množstvo ľudí na celom svete.

Pes, ktorý breše, nehryzie

Ale hryzie, aj ten ktorý vrtí chvostom. Toto doslova zľudovené príslovie sa používalo už za čias našich starých mám a slúži ako malé klamstvo predovšetkým deťom, aby sa prestali psov báť. To či pes hryzie alebo nie však vôbec od štekotu nezávisí. Pes má k svojmu štekaniu vždy dôvod a často vôbec nemusí ísť o radostný brechot. Mali by sme si vždy všímať jeho „reč tela“. Keď pes svoju obeť najprv pozoruje, potom zavrčí a následne začne štekať, radšej netreba riskovať. Každý pes má svoju individualitu a tá je tak trochu nevypočítateľná.
Rovnako je to aj s tvrdením, že pes, ktorý vrtí chvostom je prítulný. Toto však môže privodiť nemalé ťažkosti. Psi využívajú mnoho spôsobov, akými chvostom vrtia. Vrtením môžu signalizovať podliezavosť, pritom majú chvost stiahnutý, vrtenie vzpriameným chvostom signalizuje agresivitu, vrtia s ním, keď sú rozčúlení, vzrušení. Ak sa radujú, vrtia nielen chvostom, ale vrtia sa celí. Pri pozorovaní psa sa dá jeho dorozumievanie chvostom pochopiť, ale nedá sa teda jednoznačne tvrdiť, že vrtením dáva najavo len priateľstvo.

1 ľudský rok = 7 psích

Bohvie, kto vymyslel toto tvrdenie. Isté je, že keď pes dorastie do jedného roku života, je už takmer vyvinutý a dospelý. V žiadnom prípade sa nesmie porovnávať so sedemročným dieťaťom. Pre porovnávanie veku psa s vekom človeka však existuje jeden vzorec, uznávaný aj odborníkmi. Ide o vzorec „15,10,5“. To znamená, že jednoročný pes odpovedá vývinom 15 ročnému pubertiakovi z ríše ľudí. Dvojročný pes je už úplne dospelý a tak sa pripočíta ďalších desať rokov (čiže pes už má z „ľudského hľadiska“ 25 rokov) a potom sa každý ďalší psí rok počíta ako 5. Takže v piatich rokoch už má stredný vek, zhruba 40 ľudských rokov. Vzorec „5,10,15“ je pomerne presný v prepočte na ľudské roky, pretože pes sa priemerne dožije 12 rokov. Ak sa dožije 14, odpovedá to ľudským 85 rokom (a to už je pes šedivý starček). Pred sto rokmi bol priemerný vek psov približne 8 rokov. Za storočie sa tak vek psov predĺžil o 25 ľudských rokov. Môže za to výrazné zlepšenie veterinárnej starostlivosti aj kvalita krmiva.

Starého psa novým kúskom nenaučíš

Ani náhodou. Aj starší psi sa radi učia a považujú to dokonca za veľkú zábavu, zvlášť ak sú za svoju snahu odmeňovaní dobrotami. Je samozrejmé, že najjednoduchšie sa dá odchovať a vychovať šteňa. U starších psov sa mozog začína horšie prekrvovať, preto môže dochádzať k spomalenému učeniu. To ale neznamená, že starší pes nemá šancu sa naučiť niečomu novému, chce to len viac trpezlivosti. Pre staršieho psa je výcvik ideálnym spôsobom ako zahnať celodennú nudu. Musíte však mať dostatok času pri jeho výcviku.

Pes vidí čiernobielo

Nie je to pravda. Psy vidia farebne, aj keď v obmedzenej miere, nakoľko majú iné farebné videnie ako my. Ako u väčšiny iných cicavcov je ich zrak dichromatický. To znamená, že vidia len odtiene dvoch základných farieb žltej a modrej. Sú teda v našom ponímaní farboslepí: červenú a zelenú nerozoznajú. Odtiene však dokážu rozlíšiť. Zrak ľudí je trichromatický, preto vidíme celú škálu farieb. Psí zrak však registruje obrazy rýchlejšie ako človek. Ak by sa pes díval na starší televízor s nižšou snímkovacou frekvenciou ako je to u moderných prijímačov, videl by premietaný dej ako blikajúci film zo začiatku minulého storočia.

Psie blchy na človeka nejdú

Ale idú. A veľmi rady. Zľudovená filmová hláška Zdeňka Svěráka: “To jsou blechy psí, ty na člověka nejdou,“ skutočne neplatí. To by sme mohli oponovať oveľa starším príslovím: „Kto líha so psami, vstáva s blchami.“ Na zvierati nachádzame len dospelé blchy, tie ale produkujú vajíčka, ktoré z nich vypadávajú. Môžu sa tak uchytiť kdekoľvek, doma na koberci, na pohovke aj v aute. Na takýchto miestach sa potom môžu vyliahnuť stovky bĺch, ktoré ak je blízko človek, môžu naskákať aj na neho. Nevyberajú si. Ich hlavným cieľom je zohnať si potravu a nasať krv.

Po surovom mäse sú psy agresívne a krvilačné

Táto predstava zrejme vychádza z hrôzostrašných legiend o vlkoch. Tie sú okrem iného v nás po roky živené rôznymi hororovými filmami, kde vlčia svorka naháňa bezbranného človeka po opustenom lese. V skutočnosti to s mäsom nemá takmer nič spoločné.
Sú samozrejme psi, ktorí si svoju misku s jedlom bránia, niekedy aj dosť razantne. Tiež sa dá povedať, že si ju bránia tým viac, čím chutnejšiu potravu obsahuje, a to surové mäso bezpochybne je. Avšak tieto reakcie nesúvisia s potravou, ale s povahou a výchovou daného jedinca. Agresivitu určite nikdy nespájajte s potravou, problém väzí niekde úplne inde. Je pravda, že problémové správanie potrebuje čas a veľa práce, a tak je pre mnohých jednoduchšie zviesť to na mäso.

Psie sliny sú antiseptické a liečivé

Hojivosť psích slín patrí k častým mýtom, živeným po stáročia zrejme aj preto, že na prvý pohľad to naozaj funguje. No až s nástupom modernej biológie sa prišlo na to, že táto minca má dve strany a je naozaj lepšie nedať si ranu olizovať psovi. Ide totiž o veľmi riskantný spôsob liečenia. Kúzlo psích slín spočíva v tom, že zbavia ranu hnisu, nečistôt a prekrvia okolie, takže sa rana naozaj hojí rýchlejšie. Psie sliny vďaka enzýmom dokonca zastavia rast baktérií. Vďaka účinnej látke zvanej histatín sa tkanivo regeneruje. Problém však tkvie v tom, že regenerácia postupuje až príliš rýchlo a výsledná jazva je potom síce zacelená skôr, na druhej strane je však vyvýšená a nevzhľadná. Pripomeňme si tiež, že psy oblizujú skutočne takmer čokoľvek, tak sa im do tlamy môžu dostať veľmi nebezpečné organizmy. A potom môžu pre človeka nastať veľmi krušné chvíle. Dnes teda platí, že psie sliny by sa nemali dostať do žiadnej otvorenej rany. To platí tak pre ľudí, ako aj pre psy samotné – napríklad po operácií im zabráni lízať si vlastnú ranu špeciálny golier.

Sučka by mala mať aspoň raz šteňatá

Mnohí sa toho držia aj dnes a aspoň raz za život fenku pripustia. Opierajú sa pritom o mylný predpoklad, že ak sučka nevrhne, je viac náchylná k rakovine mliečnych žliaz či maternice.
Nie je to pravda. Zhubný nádor maternice sa u psov vyskytuje pomerne zriedka a rakovina mliečnych žliaz skôr vo vyššom veku. To, že by jednorazový vrh mal s nádormi nejaký súvis nepotvrdil žiaden odborník na svete.
Tu by sa patrilo vedieť podstatnú vec: pokiaľ necháte sučku kastrovať po prvom háraní (alebo ešte lepšie pred ním), výrazne znížite jej náchylnosť k onemocneniu takéhoto typu. Ak totiž kastrovaná nebude, môže po háraní dostať zápal maternice, ktorý má väčšinou hormonálnu povahu.


Foto: pixabay.com

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

wdda (Neregistrovaný užívateľ) 29.03.2016 18:55
wdda

qdwdwfwqdfeww

Prihlásenie
 
 
Reklama