*26. novembra 1995 požehnali a sprístupnili v Rajeckej Lesnej unikátny drevený Slovenský betlehem. Je dielom rezbárskeho majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Jeho prehliadku vám ponúkame ako zaujímavý a vhodný tip na výlet v tomto predvianočnom, adventnom čase.*
Jozef Pekara pracoval na tomto svojom unikátnom diele celých 15 rokov. Po dokončení má Slovenský betlehem rozmery 8,5 x 3 x 2,5 m. Umiestnili ho v Dome Božieho narodenia, ktorý naprojektoval Ing. Stanislav Machovčák.
Na rozdiel od iných, klasických betlehemov Pekarovo dielo nezobrazuje len výjav Ježišovho narodenia, ale aj mnohé významné miesta slovenskej krajiny, najmä tie, ktoré sú nerozlučne spojené s našou národnou históriou. Božiemu dieťaťu sa tak prichádzajú pokloniť nielen traja králi, ale aj slovanskí vierozvestcovia Cyril a Metod, a v scéne sú zachytené slovenské regióny so svojimi dominantami, ako je majestátny symbolický vrch Slovákov Kriváň, Devínsky, Bratislavský, Oravský, Trenčiansky hrad, ale aj najvýznamnejšie cirkevné stavby, katedrály v Košiciach, Trnave, Nitre a Spišskej Kapitule. Tvorca tohto unikátneho diela nezabudol ani na slovenský ľud, na jeho život, prácu, remeslá… Unikátnosť znásobuje fakt, že Pekarove postavy a postavičky nie sú strnulé, ale sú v charakteristickom pohybe. Ten, kto sa pri betleheme v Rajeckej Lesnej zastaví, tak má príležitosť nielen spoznať hodnoty kresťanskej viery, nielen nechať sa preniknúť umeleckým dychom, ale naskytá sa mu aj šanca dostať základné poučenia zo zemepisu Slovenska a z jeho dejín.
Staré pútnické miesto
Slovenský betlehem nie je v Rajeckej Lesnej náhodou. Do Frivaldu, ako sa dedina volala pred viac ako šiestimi desaťročiami, prichádzali pútnici nielen z blízkeho okolia, ale aj zo vzdialenejších miest. Stretávali sa a dodnes sa stretávajú v pútnickom kostole Narodenia Panny Márie, ktorý postavili v roku 1886. Pútnikov sem priťahujú pramene uzdravujúcej vody s lurdskou kaplnkou na kalvárii, ktorú postavili vďaka darom Slovákov, ktorí našli nový domov za Atlantikom.
Ale aj ten návštevník súčasnej Rajeckej Lesnej, ktorého sem nepriláka viera a nádej, zastane pred Pekarovým dielom v nemom úžase a aspoň vo vnútri podvedomia sa musí zamyslieť nad zmyslom ľudského bytia, ale i nad svojou vlasťou – Slovenskom. Práve v tom tkvie odkaz umelca, ktorý do tohto diela vložil celú svoju dušu, celé svoje srdce.
Jozef Pekara
Tvorca Slovenského betlehemu Jozef Pekara (1920 – 2005) mal k drevu blízko od útleho detstva. Jeho otec bol debnár a aj brat sa venoval drevorezbe. Práca s nožíkom a dlátom nadchla malého Jozefa, už v obecnej škole upútal kresliarskym talentom a tak nastúpil do učenia k rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému. Už ako učeň vzbudil obdiv sochou Jánošíka, ale Pekarova pozornosť sa zameriavala na vyrezávanie sôch svätcov pre okolité kostoly. To nebolo po chuti vtedajšej komunistickej moci, Brieštenského rezbársku dielňu znárodnili a začlenili do výrobného družstva, v ktorom Pekara pracoval tri desaťročia.
„Myšlienku urobiť betlehem, kde by som biblické výjavy a exotickú krajinu nahradil výjavmi z nedávnej minulosti Slovenska, ma prenasledovala už vtedy, keď som pracoval vo výrobnom družstve Rezbár v Rajci. A keď som sa dostal na zaslúžený odpočinok, tak som voľný čas potreboval niečím naplniť. Pustiť sa do tejto práce znamenalo veľké riziko, pretože som veľmi túžil betlehem dokončiť. Pätnásť rokov som premýšľal, stružlikal, projektoval.
Aj pochybnosti ma občas chytali. Ale keď som spravil strednú časť s majestátnym Kriváňom, symbolom nášho krásneho Slovenska, tak sa mi začala práca dariť. Nemal som ani kde čosi podobné odpozorovať, pretože všetky betlehemy sú presnými kópiami betlehemskej krajiny. Podobný betlehem je napríklad v Terchovej, ale ten je veľmi maličký a ja som sa nechcel opakovať,“ povedal o svojom najväčšom diele majster Jozef Pekara. Nikdy nezabudol spomenúť svojho podporovateľa dôstojného pána Vojtecha Valenta, ktorý ho presvedčil, aby v betleheme zachytil celé Slovensko.
Bola to dlhá, 15-ročná robota. „Vyrezať pevnú figúrku mi trvalo asi tri dni. Ak sa však figúrka mala pohybovať, to už bolo čosi iné,“ spomínal Jozef Pekara. „Musel som jej urobiť pohyblivé ruky a nohy a tak som neraz kľačal, aby som zistil, aké pohyby má napríklad drevorubač pri pílení dreva. Podľa toho som robil pevné telo a osobitne pohyblivé ruky. Takáto postavička mi trvala aj týždeň. Problém som mal aj s prevodmi a tempom pohybov. Chlapi na gátri navaľujú drevo pomalšie, ako ho pília. Aj terchovskí muzikanti hrajú na husličkách tie naše krásne slovenské pesničky rezko, ale harmonikár musí ťahať mechy v menšom rytme.“
Tip na adventný alebo vianočný výlet
Koniec jesene nie je ideálny na dlhé turistické vychádzky. Práve v adventnom čase, keď sa dni krátia a Vianoce blížia, je zastávka v Rajeckej Lesnej a prehliadka tamojšieho unikátneho betlehemu tým najpríhodnejším tipom na výlet, pri ktorom človek pookreje na tele i na duši. Navyše Rajecká Lesná leží v malebnom prírodnom prostredí, takže ten, komu nechýbajú bunky pre turistiku, má možnosť vybrať sa aspoň na krátku prechádzku chotárom dediny, ale i na celodennú túru po modrých značkách dlhou dolinou na hlavný hrebeň Lúčanskej Malej Fatry do sedla pod Úplazom (3 Ľ h) a z neho na strmo sa pnúcu Hnilecku Kýčeru (1217 m), alebo do Vríckeho sedla (3 ľ h) a z neho na bralá vrchu Kľak (1351 m), ktorý je dominantou záveru Rajeckej doliny.
Foto: internet