Názov delfská veštiareň či pýthiina stolička sú slovné spojenia, ktoré počul už azda každý z nás. Mnohí taktiež isto navštívili Grécko ako miesto svojej dovolenky a určite počas nej obdivovali aj v Grécku takmer všade prítomné pozostatky jeho slávnej minulosti. Prečo odbehnúť trošku ďalej od bežných turistických pláži a navštíviť toto mesto? Odpoveď hľadajte tu.
*** V areály bývalého gymnázia. Foto Dominik Lakatoš
História
Začiatky dejín Délph možno datovať do skorého mykénskeho obdobia, keď sa tu uctievala bohyňa Zeme Gaia a zrejme v tej dobe sa tu začalo aj veštiť. Neskôr sa Delphy stali svätyňou Themidy, potom Déméter, Poseidona a na sklonku mykénskeho obdobia nastúpil Apollón.
Význam Délph stúpa v 7. stor. pr. Kr. a následne v 6. stor. počas tzv. Prvej svätej vojny (595-585 pr. Kr.). V nej bolo alianciou Délph, Athén a Thessálie zničené prístavné mesto Kirra, ktoré pútnikov ku veštkyni v Delfách doslova okrádalo. V tomto období sa začínajú aj Pýthinine hry, ktoré boli rovnako slávne ako hry olympijské. Súťažilo sa v pästnom súboji, v behu, v záprahu ale taktiež svoju časť tu mali aj recitačné súťaže v speve. Spolok Délph Athén, Thessálie sa začína volať Delfský spolok.
Gréckoperzské vojny priniesli Delphám hrozbu v podobe armády vyslanej samotným Xerxesom na zničenie tohto mesta. Zabránila tomu prírodná katastrofa. Keď sa perzská armáda blížila k mestu, v horách strhla sa veľká búrka a prietrž mračien strhla z hôr masy kamenia, ktoré rozdrvili veľkú časť nepriateľovej armády a jej zvyšok sa rozutekal. Gréci to považovali za prejav ochrany bohov.
*** Výhľad na údolie z archeologickej lokality. Foto Dominik Lakatoš
Zlatého veku dosiahli Delphy v 4. stor. pr. Kr.. Od 3. stor. pr. Kr. trpia no aj zažívajú lepšie časy pod rímskou okupáciou. Generál Sulla Delfy vyplienil, aby mal čím financovať svoje ťaženie proti Athénam. Počas Augustovej a Hadrianovej vlády Delphy naopak rozkvitali. Cisár Herodotos Atticus dal obnoviť štadión. Neslávne známy cisár Nero však bol pokladmi veštiarne tak uchvátený, že nechal odviezť do Ríma asi 500 sôch. Podobne sa zachoval aj cisár Konštantín Veľký, zakladateľ mesta Konštantínopolu, dnešného Istanbulu.
Koniec Délph ako veštiarne priniesol cisár Theodosius, keď jeho nariadením v 3. stor. po Kr. boli zakázané Pýthiine hry a veštenie v rámci potláčania pohanských kultov. Prasklina pod Pythiinou trojnožkou bola zasypaná a ďalšie pustnutie tohto miesta priniesli nájazdy barbarských kmeňov, zemetrasenia a zub času. Ich vzkriesenie prišlo až s francúzskymi archeológmi v 19. storočí.
Delphy znovuobjavené
Objavovanie stratených Délph sa začalo trinásť storočí potom, čo odznela posledná Pýtiina veštba. Na jar 1676 pristáli v Korintskom zálive anglický bádateľ George Wheeler a francúzsky učenec Jacques Spon von Hei. Svoje bádanie založili na Pausianovom cestopise, starom 1500 rokov. Miestni obyvatelia len nechápavo krútili hlavami nad ich otázkami kde hľadať Delphy. Pomohol im až hostinský v Amfisse, ktorý ich upozornil na dedinu Kastri, stojacu údajne na starých zrúcaninách pod zasnežením končiarom Parnasu vysokého 2459m. Po 5 hodinovom výstupe ich privítala dedina s asi dvesto domami, šiestimi kostolmi a mešitou. V dedine, kde okrem tureckých okupantov nezvykli vidieť cudzincov, Wheeler a Hei pútali veľkú pozornosť a dedinčania na nich hľadeli nedôverčivo. Ešte podozrivejší boli preto, že obzreli všetky steny domov a každý kameň. Konečne poniže dediny v malom kláštore nad Papadijskou roklinou objavili dôkaz, že sa skutočne nachádzajú na mieste, kde stála staroveká veštiareň. Tento kláštor bol totiž nepochybne dláždený kameňmi s vytesanými antickými nápismi. Na jednom z nich prečítali zreteľne slovo Delfoi.
Po ich expedícii do Délph zavítal z času načas nejaký nadšenec, avšak skutočné objavovanie začalo až v 19. storočí. Ako prví archeológovia začali v dedinke Kastri kopať dvaja Nemci, Karl Otfried Muller a Ernst Curtius. Po pár dňoch narazili na polygonálny múr Apolonóvho chrámu. Ich prácu však prekazil dedinčan, ktorý sa nechával oslovovať honosne kapitán Franco. Bol presvedčený, že rozumný človek nevykopáva kamene ale poklady a nemeckých archeológov vyhnal. Prešlo osemnásť rokov kým sa tu v ukázal ďalší archeológ a to Paul Foucart, ktorý začal so skutočnými výkopovými prácami. Jeho nasledovníkom bol Theophil Homoll, ktorému sa podarilo vykopať Polymydesove sochy bratov Kleobisa a Bitóna. Francúzi mali archeologické práce v Delphách už pevne v rukách.
*** Odeón. Foto autor
Čo ponúkajú Delphy dnes?
Dnešné mesto Delphy sa rozprestiera v centrálnom Grécku v prefektúre Phosis hneď vedľa ruín starovekého menovca, ktorý dlho ležal prikrytý pieskom zabudnutia. Situované je na viacerých terasách a plošinách pod pohorím Parnasus, vysokého 2457m n. m.. Ten je tvorený vápencami a popredkávaný bohatou sieťou jaskýň. V antickom Grécku bol zasvätený Apollónovi a považovaný za sídlo múz. Preto aj frázu „vyškriabať sa na Parnas“ možno voľne preložiť ako „byť kopnutý múzou“. V tomto pohorí sa taktiež podľa gréckej mytológie ukrýval syn Agamnenóna a Klytemestry Orestes.
Samotné moderné mesto, vzdialené 178 km severozápadne od Athén, je tvorené sieťou zväčša jednosmerných ulíc a obklopené olivovými sadmi, z ktorých prekrásne vystupujú vysoké stromy tují. Ponúka krásny výhľad na údolie Pleistos, v ktorom leží 15 km vzdialené mesto Kirra spočívajúce na brehu Korintského zálivu. To v staroveku slúžilo ako prístavisko pre pútnikov za delfskou vešticou. Zničené bolo počas prvej svätej vojny v rokoch 595 – 585 pr. Kr..
[* screenhunter-25-mar.-27-22.25.jpg .(Mesto ponúka krásnu scenériu prírody a archeologických komplexov. Foto autor) <] *** Mesto ponúka krásnu scenériu prírody a archeologických komplexov. Foto autor
Moderné Delphy sú pomerne malé mesto s počtom obyvateľov približne 2700.
K dispozícií sú viaceré pohostinstvá a ubytovacie zariadenia, cez hoteli, hosteli, po motely a kempingy s viac než uspokojivým vybavením. Ako je to u gréckych miest zvykom, na viacerých miestach je možnosť občerstviť sa vodou z miestnych prameňov. Okrem toho v Dephách sú rozšírené aj stromy moruše, ktoré rastú voľne, prípadne ako okrasné dreviny a ich ovocie je príjemným osviežením počas horúcich dní.
Dopravné spojenie je zabezpečené autobusmi do okolitých miest. Do hlavného mesta jazdia každé 3 hodiny. Pre ich podhorskú lokalitu je tu absencia železnice. Dopravu po mestečku a k vykopávkam možno absolvovať miestnym „autobusvláčikom“ pre turistov.
Najdôležitejšie čo v súčasnosti Delphy ponúkajú sú staroveké pamiatky. Tie si možno pozrieť v dvoch archeologických komplexoch, rozdelených na gymnázium, kde sa športovci pripravovali na pýthinine hry a na vykopávky mesta samotného. Pri ňom je situované aj múzeum, v ktorom sú vystavené sochy a časti votívnych darov nájdených pri archeologických prácach. Veľkou výhodou pre študentov je vstupná cena. Pokiaľ sa preukážu platnou ISIC kartou a sú z Európskej únie, vstup majú zadarmo. Študenti z nečlenských zemí EÚ zaplatia symbolické 2 eurá. Ostatní návštevníci platia vstupný poplatok po 6 eur, osobitne múzeum aj archeologický komplex.
Otváracie hodiny archeologickej lokality:
Počas sezóny (1.4-31.10):
Po-Pia 7:30-20:00
Víkend a sviatky: 8:30-18:00.
Mimo sezóny (1.11-31.3):
Po-Pia 7:30-18:45
Víkend a sviatky: 8:30-14:45.
Múzeum ponúka otváracie hodiny nasledovne:
Počas sezóny (1.4-31.10):
Po-Pia 7:30-19:00
Víkend a sviatky: 8:30-18:00.
Mimo sezóny (1.11-31.3):
Ut-Pia 8:30-14:45
Víkend a sviatky: 8:30-14:45.
Prehliadka archeologickej lokality
Na začiatok exkurzie, tak ako to platí vzhľadom ku klíme Grécka pre jeho mestá, treba podotknúť, že najlepší čas v lete je skoro ráno alebo podvečer. Turista sa takto vyhne nielen veľkému množstvu iných turistov z celého sveta ale taktiež aj vysokým teplotám.
Začnime prehliadkou archeologického areálu mesta. Od hlavného vchodu na mieste, kde stávala rímska agora vedú schody na tzv. Svätú cestu. Ňou v minulosti kráčali pútnici až k Apollónovmu chrámu. Aj v súčasnosti prehliadka začína a z veľkej časti prebieha práve po tejto Svätej ceste. Lemovaná je pozostatkami svätýň mnohých gréckych miest, v ktorých umiestňovali svoje votívne dary pre veštiareň. Pôvodne bola skrášlená mnohými sochami a pokladnicami, ktoré predstavovali vďačnosť jednotlivých miest za veštby či pomoc boha Apollóna v bitkách.
Po pravej strane sa nachádza piedestál, na ktorom stávala socha býka, ktorú venoval ostrov Kerkýra. O kúsok ďalej sa nachádzajú pozostatky pamätníkov, ktoré darovali Lakedaimošťania a Athénčania. Polkruhovité stavby po oboch stranách Svätej cesty dalo postaviť mesto Argos. Neprehliadnuteľná je pokladnica Athénčanov, ktorá bola zrekonštruovaná, a tak si ju turisti môžu pozrieť v pôvodnom architektonickom slohu. Možno na nej krásne rozlíšiť pôvodné kusy stavebného materiálu od novodobých, doplnených rekonštrukciou. Na sever od pokladnice Athénčanov vidno trosky búleutéria – radnice. Na konci svätej cesty, ktorou sa sprievodca s turistami postupne uberá, sa nachádza Apollónov chrám zo 4. storočia pr. Kr. . Bola v ňom umiestnená socha boha Apollóna so srdcom, v ktorej horel večný oheň.
*** Plán archeologickej lokality
Ďalej od tohto chrámu isto upúta pozornosť návštevníkov divadlo. Postavené bolo tak isto ako aj chrám Apollóna v 4. storočí pred narodením Krista, neskôr bolo zrekonštruované Rimanmi. Vstup do jeho areálu je síce zakázaný, zhora sa však dá aspoň pokochať pohľadom, aký sa núkal divákom pred viac ako dvetisíc rokmi.
Prehliadka múzea
Po prechádzke po krásnych ale horúcich ruinách archeologického komplexu Délph príde iste vhod komfort múzea s klímou.
V miestnosti so štítmi, ako uvádza mapa múzea, možno obdivovať 3 archaické bronzové štíty používané v boji a ktoré boli veštiarni venované ako votívny dar po víťaznej bitke.
V tretej miestnosti sú votívne dary z pokladnice ostrova Sifnu. V strede sa vyníma Naxiánska sfinga (približne rok 550 pr. Kr.) a na stenách možno obdivovať vlysy s námetmi boja bohov s Gigantmi, Herakles kradne Pýthijnu trojnožku, či súdenie Parisa.
V štvrtej miestnosti stoja sochy dvojčiat Kleobisa a Bitóna. Podľa Herodotosa, ich matka, kňažka bohyne Héry z Argosu sa musela zúčastniť slávnosti v Delfách. Avšak voly, ktoré ju mali na voze ťahať, sa nevrátili včas z poľa. Na to pohotovo zareagovali jej dvaja synovia Kleobis a Bitón, slávni zápasníci, nechali sa zapriahnuť a odtiahli matku do Délf vzdialených 300km. Matka vďačná za takých obetavých synov si stala pred sochou bohyne a prosila ju pre synov o to, čo je pre človeka najlepšie. Kleobis a Bitón sa posilnili výdatným jedlom a odišli si do chrámu zdriemnuť. Tam v spánku zosnuli. Ako poznamenáva historik Herodotos, dostalo sa im najlepšieho konca života a božstvo na nich ukázalo, že pre človeka je lepšie umrieť ako žiť. Tieto sochy boli nájdené archeológom Theophylom Homolle v roku 1892. Ich vek sa datuje približne do roku 600 pr. Kr. Majú výšku 2.16m a vyhotovené boli, ako to dokazuje nápis na jednej z nich, Polymydesom z Argu, jedným z najvýznamnejších predstaviteľov argejskej sochárskej školy.
*** Plán múzea
Piata miestnosť obsahuje artefakty, ktoré boli zahrabané po veľkom požiari v 5. stor. pr. Kr., objavené boli v roku 1939. Väčšinu objektov tvoria votívne dary dovozené pravdepodobne z gréckych miest v Malej Ázií. To dokazuje širokú pôsobnosť i dôležitosť Délph už v tomto skorom období. Medzi najzaujímavejšie objekty patria tri hlavy chryselephantine, s pozlatennými vlasmi. Pravdepodobne znázorňujú boha Apollóna, jeho sestru Artimis a matku Leto. Ďalej je tu slonovinová socha Apollóna, vládcu zvierat, a socha býka v polovičnej životnej veľkosti zo striebra a zlatými časťami.
Pokladnica Aténčanov v sebe skrýva z pôvodných 30 až 24 zachovalých metóp, ktoré znázorňujú bitky s Amazónkami, Herkulove činy či skutky Theseusove. Metópy pochádzajú vekovo z obdobia tesne pred, alebo po bitke pri Marátone (rok 480 pr. Kr.) a boli vytvorené viacerými umelcami, archaickej i klasickej doby.
Miestnosť Apollóvoho chrámu dokumentuje historickú veľkosť s bohatou zbierkou sôch, artefaktov a chrámových nástenných nápisov. Sochy znázorňujú bitky s Gigantmi či portréty Dionýza. Obdivovať tu možno skulptúru Apollóna prichádzajúceho do Délph, sochu Apollóna sediaceho na trojnožke a taktiež sochu Niké pochádzajúcu zo 6. stor. pr. Kr..
Deviata miestnosť ponúka stélu z roku 460 pr. Kr. znázorňujúcu atléta a jeho sprievod a kruhový oltár s postavou dievčaťa.
Nasledujúca miestnosť skrýva architektonické fragmenty z Tholosu, metópy a korintské hlavy stĺpov.
Jedenásta miestnosť ponúka na obdivovanie sochu básnika Agiasa (rok asi 350 pr. Kr., pravdepodobne Lysiposs), tri stĺpy a hlavu neznámeho filozofa.
[* screenhunter-25-mar.-27-21.55.jpg .(Socha vozataja. Foto Dominik Lakatoš) <] *** Socha vozataja. Foto Dominik Lakatoš Dvanásta miestnosť skrýva azda najcharaktickejší nález pre Delphy, bronzovú sochu vozataja. Objavený bol na sklonku 19. storočia, v roku 1896 francúzskymi archeológmi. Jednalo sa o prvú nájdenú bronzovú sochu v Delfách, no súčasne sa táto socha stala aj najznámejšou a možno povedať aj najkrajším nálezom z Délph. Vysoká je až 180cm, čiže sa jedná o životnú, ba skôr vzhľadom k nižšej výške ľudí tej doby, o nadživotnú veľkosť. Vozataj je z bronzu, obsahuje aj medené časti a oči má z bieleho smaltu a v zreniciach onyx. Povrch ma pokrytý krásnou patinou, ktorá sa vytvára vďaka riedšiemu vzduchu v horách položených Délph a dáva mu jeho charakteristický lesk. Zachovala sa celá postava, dnes spojená, no vykopaná rozlomená v páse. Chýba iba ľavá ruka. Okrem sochy postavy sa pri ne našli aj uzda, úlomky ojí a zadné nohy koňa. Úlomky oprát sa bez ťažkostí dajú vložiť do zohnutej pravej ruky. Staroveký nápis na podstavci sochy informuje, že ju daroval istý Poluzalos zo Syrakúz. Toto meno sa stalo kľúčom ku objasneniu pôvodu sochy. Polyzalos mal slávneho brata, syrakúzskeho tyrana Gelóna. Bývalý veliteľ jazdectva sa v roku 491 pr. Kr. vyhlásil za samovládcu. Býval slávnym dostihovým jazdcom dokonca v roku 488 pr. Kr. zvíťazil na olympijských hrách. Keď o 10 rokov neskôr zomrel, jeho brat dal odliať sochu z bronzu na jeho počesť a poslal ju ako dar do Délf. Vytvoril ju sochár Sotades z Thespiai, dôležitého mesta v južnej Boiótií, ktorého zvyšky vidno dodnes pri dedine Erimokastro. Jemné črty vozataja kladú otázku, či sa skutočne jedná o sochu tyrana a veľkého vládcu, alebo skôr ide iba o pohoniča a za ním stála ešte ďalšia socha, ktorá sa s ním viezla. Zatiaľ zostáva nezodpovedanou. Delphy. Z gréckych miest, ktoré som zatiaľ navštívil azda najkrajšie. Zanechali vo mne nádherné spomienky na milých ľudí, úžasné dojmy z nádherného výhľadu a scenérií a viac než uspokojili môj hlad po odkrývaní a spoznávaní histórie. Delphy, verím, že vás ešte raz uvidím.