Popíjanie vlastného moču, rozprávanie so žŕdkami bránky, nevypraté ponožky počas celého turnaja – aj takto rituály sprevádzajú život extrémne poverčivých športových hviezd. Hobbyportal odhaľuje kuriózne zvyky tých najlepších.
Dnes je pre každého športového fanúšika normálnym javom, keď sa mužstvo počas finále (hokej, futbal, baseball, atď.) prestane holiť. Mnohí však nevedia, že s týmto rituálom prišiel ako prvý takmer pred štyridsiatimi rokmi slávny švédsky tenista Björn Borg (1956). Jeho šťastná briadka mu nepomohla iba vyhrať v rokoch 1976 – 80 päťkrát za sebou Wimbledon, ale podľa neho tiež 61 turnajov ATP v dvojhre, z toho 11 grandslamových turnajov.
Športový svet je plný zvláštnych rituálov. Nevyhnú sa im ani tie najväčšie hviezdy. V poslednej dobe vznikol originálny fanúšikovský koníček. Odhaľovať „tajné“ rituály svojich hviezd a zverejňovať ich na internete. Mnohí športovci im v tom veľmi pomáhajú a často prezradia o sebe a svojom správaní podivnosti, ktoré im majú zabezpečiť víťazstvo. Iné rituály sa dajú zistiť pozorným sledovaním hviezdy počas zápasu.
Začali sme tenisom a tak pri bielom športe ešte chvíľu zostaneme.
Rafael Nadal : „Nie som poverčivý… možno trošku.“
*„Divím sa, že to ešte nikto nevyskúšal,“* smeje sa Brad Gilbert, bývalý americký tenista: *„Že ešte nik neskúsil počkať a nechať Rafu prejsť ako prvého…“* Reč je o súčasnej svetovej jednotke, Rafaelovi Nadalovi. Milióny divákov – priaznivcov tenisu totiž vedia, že Nadal nikdy neprechádza cez deliacu čiaru na kurte ako prvý. Vždy ju nechá prekročiť svojho súpera, až potom ide on a zásadne vykročí pravou nohou. Nikdy však na čiaru nešliape. Väčšina Nadalových rituálov je neprehliadnuteľná a tak mnohí fanúšikova sledujú napríklad jeho zrovnávanie ponožiek počas zápasu. Tenista úzkostlivo dbá, aby boli v rovnakej výške, ktorá nesmie byť viac, ako 15 cm nad píšťalou – tento rituál je okorenený „rolovaním“ ponožiek hore a dolu, ktoré trvá hoci aj 30 sekúnd. Rafa si na kurt berie so sebou dve fľaše vody (jedna je vždy chladená) a pije z nich v presne určenom poradí. Po každej hre ich narovná tak, aby ich etikety smerovali dopredu k základnej čiare kurtu, na ktorom hrá. Čelenku si tento rodák z Mallorky vytiahne z vaku presne hodinu pred zápasom, no nasadí si ju na hlavu až tesne pred vstupom na kurt. Tvár a ľavú ruku si utiera po každom bode. Pred podaním odrazí loptičku od povrchu dvorca presne päťkrát (jeho rival Novak Djokovič aj 20 krát). Nad kurióznymi rituálmi Španiela ostáva rozum stáť, no Rafa tvrdí, že na povery veľmi neverí. *„Nie, nie som poverčivý. Možno trošku. Rád len opakujem viacero vecí,“* vysvetľoval pre *Daily Telegraph*. Toto tvrdenie podporuje aj Nadalovo správanie mimo tenisového kurtu, nepopiera však „rituálnosť“ jeho zvykov. Behom amerického turnaja US Open chodieva stále večerať do rovnakej reštaurácie a dáva si „šťastné jedlo“: morského okúňa so smaženými ryžovými rezancami.
O „opakovaní niektorých vecí“ by vedel rozprávať ďalší hviezdny tenista Roger Federer, ktorému jeho slovenská partnerka Mirka porodila dva páry dvojičiek 🙂
*** Taaaak – narovnať fľaše a ide sa hrať…
Serena Williamsová – hygiena musí ísť bokom
*„Likviduje súperky smradom,“* smejú sa novinári, keď im dlhoročná tenisová jednotka prezradí, že počas turnajov hrá vždy v tých istých ponožkách, ktoré nikdy neperie. Prináša jej to šťastie? Serenino chovanie aj výstrelky iných tenistiek obhajuje a vysvetľuje dvojnásobná víťazka US Open Tracy Austinová: *„Hľadáte všetky možné spôsoby, ako na turnajoch zopakovať dobré výsledky. Tenis je neistý šport a v zápasoch zažívate množstvo stresu. Potrebujete podobné zvyky, pretože to človeka upokojuje a protivníka znervózňuje.“*
*„Moje rituály mi lezú na nervy…ale som poverčivá, takže ich musím robiť,“* tvrdí Serena, ktorá je známa že si nosí svoje sandále do sprchy aj na kurt, vždy nosí rovnaký druh ponožiek, musí si zaviazať šnúrky na teniskách tým istým spôsobom a vždy veľmi pevne. Päťkrát pred prvým podaním buchne loptičku, dvakrát pred druhým. A keď sa náhodou prepočíta? Tak to je problém, pretože táto tenistka si sebavedome nepripúšťa, že môže byť niekto lepší, ako ona a tak svoje neúspechy pripisuje rituálom, ktoré skazila. *„Nezaviazala som si šnúrky na teniskách tým správnym spôsobom, neodrazila som loptičku pred podaním presne päťkrát a tiež som si nepriniesla svoje sandále zo sprchy na kurt. Bol to osud. Vedela som, že prehrám,“* povedala v roku 2009 po prehre vo finále Roland Garros.
*** Kašľať na zápach, hlavne, že vyhrávam
{{adsense}}
Patrick Roy – komunikatívny brankár
Hoci so svojou hviezdnou kariérou sekol už v roku 2003, stále patrí k najlepším hokejovým brankárom všetkých čias. Je dôkazom, že z najhoršieho tímu môže vzísť najlepší hráč. Klub, v ktorom začne ako mladík hrať je totiž najslabším mužstvom z celej quebeckej juniorskej súťaže a chudák Patrick musí v zápase likvidovať hoci aj 70 striel na bránu. Ale zbiera skúsenosti a v roku 1985 sa postaví s číslom 33 na drese ako nováčik najvyššej hokejovej ligy Severnej Ameriky NHL. Hviezdny brankár Montrealu a Colorada neohuroval len svojou spoľahlivosťou a množstvom zneškodnených vyložených gólových šancí súpera. Diváci si veľmi rýchlo všimli zvláštny úkaz. *„On sa na tom ľade rozpráva snáď sám so sebou,“* šepkali si. Nie je to však pravda – Roy sa rozprával s tyčkami svojej vlastnej bránky. Komunikoval nimi a tiež s pukom, aby pracovali v jeho prospech a aby mu pomáhali. Zdá sa, že to fungovalo. Okrem toho bol povestný špeciálnym rozkorčuľovávacím rituálom, pretože veril, že pri ňom sa jeho brána zmenší. Patrick Roy po každom úspešnom zákroku šklbal hlavou a počas každého prerušenia hry preťahoval svoj krk. Okrem toho si v deň zápasu dával vždy rovnaké jedlo v rovnakú hodinu. Vynieslo mu to štyri Stanley Cupy.
*** Ktovie, čo Patrick pošepkal Stanleyho poháru?
Lyoto Machida – pije vlastný moč
Ak sa nevyznáte vo svete bojových športov, bude pre vás toto meno neznáme a zrejme ste ho nikdy nepočuli.Lyoto Machida, zvaný The Dragon – Drak je však pojmom. A nielen on. Jeho otec Yoshizo Machida je úspešný karatista a predseda brazílskej pobočky Japonského zväzu karate. A o Lyotovu výchovu sa stará dokonale. Vďaka nemu sa už v trinástich rokoch stáva držiteľom čierneho opasku, v tom istom čase začne trénovať sumo a o dva roky neskôr pridá do svojho bojového portfólia aj jiu-jitsu. V dospelosti prepojí všetko dohromady a začne vyhrávať zápasy MMA (*Mixed Martial Arts* = zmiešané bojové umenia). Na jeho konte pribúda jedna cena za druhou a v roku 2009 je dokonca vyhlásený bojovníkom roka. Za jeho úspechmi nestojí len otec Yoshizo, ale aj návyky, ktorým svojho syna priučil. Jedným pre nás veľmi netradičným je pitie vlastného moču. Lyoto hovorí: *„Otec vždy tvrdil, že moč prečisťuje telo a pomáha vyhrávať. Nemám dôvod neveriť mu a tak sa pitie tejto tekutiny stalo u nás akýmsi každodenným rituálom.“*
*** Na zdravie pripíjajú otec a syn Machidovci
John Terry – majster rituálov
Znie to naozaj neuveriteľne, ale bývalý kapitán anglického národného futbalového mužstva a dlhoročný hráč FC Chelsea sa novinárom pochválil, že pred každým zápasom dodržuje až 50 rôznych rituálov. *„Na začiatku to bolo pár povier, ale keďže sa nám darilo a stále sme vyhrávali, narástli tieto rituály počtom do obludných rozmerov. A potom nastal problém všetky si zapamätať,“* hovorí dnes John Terry so smiechom. Toľko šťastných rituálov z neho robí jedného z najpoverčivejších športovcov sveta. Nejde však o nejaké extrémy. John napríklad dodnes počúva pri ceste autom CD speváka Ushera, vždy parkuje na rovnakom mieste a keď cestuje autobusom, vždy sedí na rovnakom sedadle. Toto je však len začiatok a kuriozity nenechajú na seba dlho čakať. Legendárnou je záležitosť s chráničmi nôh. Celých 10 rokov totiž John používa rovnaké. V roku 2004 ho pri zápase s Barcelonou chytili tak silné kŕče, že si ich zhodil z nôh a v návale bolesti zahodil… a už nikdy ich nenašiel. *„Bol to strašný pocit. Chrániče boli dôležitou súčasťou mojej rutiny a ja som to všetko skazil,“* sypal si neskôr popol na hlavu. Z kaše mu pomohol jeho spoluhráč Frank Lampard, ktorý mu dal svoje vlastné. A Chelsea začala znovu vyhrávať. *„Sú to moje nové šťastné chrániče,“* usmieva sa John, ktorý podpísal zmluvu z Chelsea až do roku 2015 a povedie ako kapitán tento tým aj v ďalšej sezóne. Pre neho jubilejnej. Dvadsiatej.
*** John má problém zapamätať si svoje vlastné zvyky
Foto: telegraph.co.uk, vamosbrigade.com, ibnlive.in.com, toptenz.net, borilacki-klub.com, news.bbc.co.uk