V blízkosti Detvy, presnejšie v západnej časti starovulkánu Poľana sa nachádza andezitová sklaná plošina nazývaná Kaľamárka. Plošina je obrúbená skalnými stenami, vežami a komínmi, ktoré vznikli sopečnou činnosťou Poľany a následným zvetrávaním a eróziou lávového prúdu. Skalné steny Kaľamárky dnes slúžia hlavne trekerom. Nie nadarmo ju nazývajú Mekkou slovenského skalného lezenia. Je však obľúbená aj u ľudí, ktorí sa zaujímajú o našu dávnu minulosť.
Z histórie
Je všeobecne známe, že Kaľamárka bola osídlená našimi prapredkami už veľmi dávno. Tí využili strategicky výhodný terén, predovšetkým strmé, až 20 metrov vysoké skalné steny k vcelku spoľahlivej ochrane pred prípadnými útočníkmi. Prvými zdokumentovanými osadníkmi sa stali ľudia takzvanej lužickej a kyjatickej kultúry neskorej doby bronzovej. Ako ukázal archeologický výskum, najstaršie opevnenie pochádza až zo záveru doby bronzovej. Malo asi päťdesiat metrov, čo úplne stačilo, pretože z ďalších strán zabezpečovali hradisko skalné steny. Hradisko na Kaľamárke bolo osídlené tiež viacerými európskymi kultúrami ako Keltmi alebo Kvádmi. V časoch Veľkomoravskej ríše sa tu po prvýkrát objavujú starí Slovania. V tých časoch opevnené hradisko už svojmu účelu neslúžilo. Ríša bola rozvrátená divokými Húnmi. V roku 1018, po stanoverní hranice medzi Uhorskom a Poľskom bolo hradisko obnovené a opäť obsadené Slovanmi, ktorí tu plnili strážnu službu na hraniciach novo sformovaných štátnych celkov.
Archeologický prieskum
Medzi najvýznamnejšie nálezy z Kalamárky patrí bronzová ihlica a bronzová nádoba, keltská keramika, bronzové spony, sklenené náramky a perly, kovania opaskov, rôzne pracovné nástroje a predmety domácej potreby. Časť nálezov z Kaľamárky sa nachádza v Podpolianskom múzeu v Detve, no ide o materiál, ktorý našli ľudia ešte pred samotným archeologickým výskumom. Nálezy z výskumu sa nachádzajú v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Podľa archeológa Petra Šalkovského archeologický výskumm Kaľamárky nie je ešte ani zďaleka ukončený. „Preskúmali sme zlomok plochy. Aj to iba na samotnej Kaľamárke. V celom sedle a na lúkach v okolí sa zatiaľ žiaden výskum nerobil, a pritom vieme o tom, že tam osídlenie bolo. To už je ale úloha pre ďalšie generácie. Určite sa tam ešte čosi nájde,“ dodal. Z ľudí, ktorí na Kalamárke kedysi žili, sa nepodarilo nájsť nič. Nenašli ani žiadne pohrebisko. „Vždy to bude iba malý fragment dávnej reality, ktorý sa snažíme nejakým spôsobom interpretovať a zaradiť do súvislostí a ktorý môžu ďalšie fragmenty doplniť. Nikdy sa nebude dať povedať, že je tá lokalita úplne preskúmaná,“ doplnil Šalkovský. U sídliskových lokalít a hradísk, ktoré majú rozlohu niekoľko hektárov sa to vraj ani nedá. Významné archeologické nálezisko a súčasne staroveké hradisko sa aj za pomoci Európskej únie mení na archeoskanzen. Do lokality vedie od roku 1997 náučný chodník a miesto je hojne navštevované.
Kaľamárka a turizmus
K skalným stenám Kaľamárky sa dostaneme pomerne ľahko. Vedie k nej panelová cesta, ktorá začína na konečnej autobusu Detva – Stavanisko. Panelovú cestu môžeme zdolať pešo, ale aj autom. Tu si musíme uvedomiť, že Kaľamárka sa nachádza v chránenej oblasti Poľany a možnosti parkovania priamo pri nej sú obmedzené. Cesta ku Kaľamárke je značená červenými turistickými značkami popri panelovej komunikácií (takzvaná Rudná magistrála). Alternatívou pre turistov je zostup z Prednej Poľany taktiež po červenej značke. Náučný chodník má cca 500 m a sú na ňom osadené obojstranné informačné tabule, nielen o archeologických nálezoch a histórií hradiska, ale aj o výskyte živočíchov (vtáctvo, cicavce) v blízkom okolí.
Kaľamárka ponúka jedinečnú možnosť na rodinný výlet. Je prístupná v každom ročnom období.
Na svoje si tu prídu nadšenci všetkých vekových kategórií. Okoli Kaľamárky je vhodné na pešiu turistiku, v sezóne aj na zbieranie húb a poznávanie malebnej prírody Podpoľania. Podrobné informácie o náučnom chodníku nájdete TU