Blind Tennis – šport (nielen) pre nevidiacich

Hendikepovaní športovci sa už oddávna snažia vyrovnať tým bez postihnutia. O tom, že sa im to darí svedčia aj skvelé výsledky na Paralympiádach. Existuje však aj druh športu, ktorý bol spočiatku určený pre nevidiacich, no v ostatnom čase prepadli jeho čaru úplne bežní ľudia. O tom, že aj toto je možné vás presvedčí Hobbyportal v nasledujúcich riadkoch.
Slepota. Nikto z nás by ju nechcel zažiť na vlastnej koži, vlastne očiach. Preto svet vždy udivujú príbehy nevidiacich ľudí, ktoré okrem dojemnosti nesú v sebe posolstvo, že aj hendikepovaní ľudia sú ľudia. Že chcú byť šťastní a žiť, ako normálni obyvatelia tejto planéty bez toho, aby niekto na nich ukazoval prstom. A to sa týka aj športových činností. Jednou z nich je aj tenis pre nevidiacich. Hoci sa to zdá nemožné, vďaka japonskému stredoškolákovi, ktorý nechcel byť pre ostatných len „ten slepý“ sa stal Blind Tennis obľúbeným aj medzi zdravými športovcami.

Môže byť šport koníčkom pre slepého?

Môže. Toto je príbeh nevidiaceho muža menom Myoshi Takei. Narodil sa v Japonsku v roku 1968. O necelé dva roky neskôr mu zoslabol zrak. Prognózy lekárov neveštili nič dobré. Malý Myoshi úplne oslepol. Veľkú podporu však našiel u svojich rodičov. Tí mu zabezpečili vzdelanie na špeciálnych školách a zároveň mali pochopenie pre jeho záujmy. A k tým patril hlavne šport. Od behu na trenažéri prešiel k plávaniu. Počas pobytu na strednej škole ho fascinoval tenis. „Zdalo sa to ľahké,“ smial sa Myoshi neskôr: “Naživo som tento šport nikdy nevidel, ale podľa rozprávania som si ho vedel živo predstaviť. Začiatkom osemdesiatych rokov mi otec strčil do rúk tenisovú raketu, postavil sa pár metrov odo mňa a začal mi hádzať loptičku. Bolo to zábavné. Otec sa síce snažil triafať mi rovno na raketu, no ja som nikdy neodpálil. Chýbal mi nejaký zvuk letiacej loptičky, o ktorý by som sa mohol oprieť. Tie časy mi však utkveli v pamäti a ja som si povedal, že raz to musím dokázať.“
Stalo sa tak v roku 1984 ešte počas stredoškolských štúdií. Jeden z profesorov sa nadchol záujmom Myoshiho o tenis a prisľúbil mu podporu v akomkoľvek smere. Tak po mnohých snahách vytvoriť loptičku, ktorú bude „počuť“ sa dostavil úspech. „Bol to načisto systém pokus – omyl. Aj som si poplakal, ale nezlomilo ma to. Našťastie.“ Tak vznikla ľahká loptička z penovej hubovitej hmoty, ktorá vo svojom vnútri ukrývala hrkálky. Tak mohol Myoshi využívať pri podaniach svoj sluch. Narodil sa nový šport. Tenis pre nevidiacich. Úspech na strednej škole však neznamenal automaticky úspech v Japonsku. „Tenis? Ako môžu hrať slepí tenis? Veď naučiť sa hrať tenis je ťažké aj pre zdravého človeka!“ to boli vety, ktoré Myoshi počul v tom čase najčastejšie. On bol však veľmi húževnatý , jeho vôľa nezlomná a tak to nakoniec dokázal. Trvalo celých 6 rokov, kým sa konali v roku 1990 prvé národné majstrovstvá v tenise pre nevidiacich, ale celé podujatie sa stretlo s nevídaným úspechom. Diváci boli vo vytržení z „kostrbatej“ a zároveň krásnej hry slepých tenistov, ktorá v ten deň posunula hranice medzi postihnutými a zdravými ľuďmi bližšie k sebe. Miestne noviny na druhý deň uviedli na titulnej stránke  – Takei ukázal hendikepovaným cestu, ako zdolať aj najnemožnejšie prekážky.

Z Japonska do sveta

Od roku 1990 sa v Japonsku hrajú pravidelne turnaje v Blind Tennise. Samotný Myoshi Takei stál na stupňoch víťazov mnohokrát. Dnes sa stovky japonských hráčov zúčastňujú majstrovstiev v okolitých krajinách, akými sú Čína, Kórea, Tajwan. Šport však prenikol aj do Veľkej Británie či USA. Práve v americkom meste Fremont sa tento rok pustila Kalifornská škola pre nevidiacich do výučby tenisu pre slepých. Je nutné podotknúť, že úspešne. Myoshi Takei sa však tejto udalosti nedožil. 16. januára 2011 sa popoludní vracal so svojou tiež nevidiacou manželkou domov. Na tokijskej stanici ich pritom nešťastne zachytil prichádzajúci vlak. Obidvaja zraneniam na mieste podľahli.

Tréning nevidiacich študentov na California School for the Blind

Takeiho príbeh po tejto tragédií opäť zaplnil stránky nielen športových novín. To malo za následok zvýšený záujem o Blind Tennis. Boli to hlavne študenti, ktorí zistili, že je vlastne výzvou aj pre vidiacich. Začalo sa to na Novom Zélande, kde sa na jednej z univerzít konali majstrovstvá v tenise pre nevidiacich s tým, že ho hrali študenti bez hendikepu. Tento šport sa ujal aj v Austrálií a samozrejme v USA, kde ho využívajú pri tréningoch aj profesionálni tenisti. „Je to niečo úžasné. Stačí, ak si dáte na oči pásku, cez ktorú nepresvitá svetlo. Postavíte sa na miesto a pokúsite sa hrať. Potrebujete iba dve veci. Ticho a absolútne sústredenie. Výsledok sa nedá opísať slovami. Všetky nervy v tele vám pracujú na 200%. A verte, že kým začiatky sú nenormálne ťažké, neskôr zistíte, že vám proste tento tenis niečo dáva. Nielen športové, ale aj duchovné. Pripadáte si, ako vo filme o šaolinských mníchoch, ktorí bojovali so zaviazanými očami,“ takýmito slovami opísal Blind Tennis Jeremy Bancroft – študent jednej z anglických univerzít.

Ako hrať tenis ušami ?

Hráči používajú špeciálnu penovú loptičku vyplnenú hrkálkami, ktoré sa pri dopade na zem rozozvučia. Potom, ako loptička priletí na jeho stranu kurtu, musí ju slabozraký tenista odpáliť najneskôr po druhom ( v prípade úplnej slepoty po treťom) odskoku. Povrch kurtu je upravený tak, aby nevidiaci vnímal odraz loptičky svojimi nohami a tak nie je zvláštnosťou vidieť pri tréningoch bosých hráčov. Tí svojimi nohami vnímajú aj hranice hracieho priestoru. Ten je v porovnaní s normálnym tenisom o niečo menší, naopak raketa je väčšia (približne taká, ako na bedminton). Sieť je postavená nižšie. „Najťažšie je naučiť sa načasovať úder, byť schopný počúvať loptičku, lokalizovať ju pomocou sluchu a trafiť ju presne vo chvíli, keď letí okolo,“ hovorí Sedžal Vallabh, zakladateľ neziskovej organizácie, ktorá slepecký tenis na amerických školách propaguje: “Teší ma však aj záujem zdravých ľudí o tento šport a urobím všetko pre to, aby sa špeciálne loptičky, ktoré sú momentálne kvôli „nesériovej“ výrobe dosť drahé dostali aj do obyčajných obchodov so športovými potrebami.“

Takeiho odkaz žije ďalej

Po tragickej smrti „vynálezcu“ tenisu pre slepých prebral žezlo jeho blízka priateľka Ayako Matsui, učiteľka telesne postihnutých detí. Zároveň stojí v čele Konferencie Ázie pre podporu tenisu pre nevidiacich a Japonskej Blind Tennis federácie. Jej snom je dostať tento šport na paralympiádu. Japonci dúfajú, že sa jej to podarí. Tento šport totiž napreduje míľovými krokmi s úžasnou odozvou od zdravých ľudí, navyše sa teší obrovskej podpore od sponzorov, akými sú NEC, Kao Corporation a Kao Heart Pocket Club. Ayako Matsui k tomu skromne dodáva.“Pán Takei mal sen, ktorý je teraz mojim snom. Musí sa to podariť.“
Držíme palce.

Foto: cnngo.com, komonews.com,