Hendikepovaní športovci sa už oddávna snažia vyrovnať tým bez
postihnutia. O tom, že sa im to darí svedčia aj skvelé výsledky na
Paralympiádach. Existuje však aj druh športu, ktorý bol spočiatku určený
pre nevidiacich, no v ostatnom čase prepadli jeho čaru úplne bežní ľudia.
O tom, že aj toto je možné vás presvedčí Hobbyportal
v nasledujúcich riadkoch.
Slepota. Nikto z nás by ju nechcel zažiť na vlastnej koži, vlastne očiach.
Preto svet vždy udivujú príbehy nevidiacich ľudí, ktoré okrem dojemnosti
nesú v sebe posolstvo, že aj hendikepovaní ľudia sú ľudia. Že chcú byť
šťastní a žiť, ako normálni obyvatelia tejto planéty bez toho, aby niekto
na nich ukazoval prstom. A to sa týka aj športových činností. Jednou
z nich je aj tenis pre nevidiacich. Hoci sa to zdá nemožné,
vďaka japonskému stredoškolákovi, ktorý nechcel byť pre ostatných len
„ten slepý“ sa stal Blind Tennis obľúbeným aj medzi
zdravými športovcami.

Môže byť šport koníčkom pre slepého?
Môže. Toto je príbeh nevidiaceho muža menom Myoshi
Takei. Narodil sa v Japonsku v roku 1968. O necelé dva roky
neskôr mu zoslabol zrak. Prognózy lekárov neveštili nič dobré. Malý
Myoshi úplne oslepol. Veľkú podporu však našiel u svojich rodičov. Tí mu
zabezpečili vzdelanie na špeciálnych školách a zároveň mali pochopenie
pre jeho záujmy. A k tým patril hlavne šport. Od behu na trenažéri
prešiel k plávaniu. Počas pobytu na strednej škole ho fascinoval tenis.
„Zdalo sa to ľahké,“ smial sa Myoshi neskôr:
“Naživo som tento šport nikdy nevidel, ale podľa rozprávania
som si ho vedel živo predstaviť. Začiatkom osemdesiatych rokov mi otec
strčil do rúk tenisovú raketu, postavil sa pár metrov odo mňa a začal mi
hádzať loptičku. Bolo to zábavné. Otec sa síce snažil triafať mi rovno
na raketu, no ja som nikdy neodpálil. Chýbal mi nejaký zvuk letiacej
loptičky, o ktorý by som sa mohol oprieť. Tie časy mi však utkveli
v pamäti a ja som si povedal, že raz to musím dokázať.“
Stalo sa tak v roku 1984 ešte počas stredoškolských štúdií. Jeden
z profesorov sa nadchol záujmom Myoshiho o tenis a prisľúbil mu podporu
v akomkoľvek smere. Tak po mnohých snahách vytvoriť loptičku, ktorú bude
„počuť“ sa dostavil úspech. „Bol to načisto systém
pokus – omyl. Aj som si poplakal, ale nezlomilo ma to.
Našťastie.“ Tak vznikla ľahká loptička z penovej hubovitej
hmoty, ktorá vo svojom vnútri ukrývala hrkálky. Tak mohol Myoshi využívať
pri podaniach svoj sluch. Narodil sa nový šport. Tenis pre nevidiacich.
Úspech na strednej škole však neznamenal automaticky úspech v Japonsku.
„Tenis? Ako môžu hrať slepí tenis? Veď naučiť sa hrať
tenis je ťažké aj pre zdravého človeka!“ to boli vety,
ktoré Myoshi počul v tom čase najčastejšie. On bol však veľmi
húževnatý , jeho vôľa nezlomná a tak to nakoniec dokázal. Trvalo celých
6 rokov, kým sa konali v roku 1990 prvé národné majstrovstvá v tenise
pre nevidiacich, ale celé podujatie sa stretlo s nevídaným úspechom.
Diváci boli vo vytržení z „kostrbatej“ a zároveň krásnej hry slepých
tenistov, ktorá v ten deň posunula hranice medzi postihnutými a zdravými
ľuďmi bližšie k sebe. Miestne noviny na druhý deň uviedli na titulnej
stránke – Takei ukázal hendikepovaným cestu, ako zdolať aj
najnemožnejšie prekážky.

Myoshi Takei a Ayako Matsui na turnaji v Kórei v roku 2007
Z Japonska do sveta
Od roku 1990 sa v Japonsku hrajú pravidelne turnaje v Blind Tennise. Samotný Myoshi Takei stál na stupňoch víťazov mnohokrát. Dnes sa stovky japonských hráčov zúčastňujú majstrovstiev v okolitých krajinách, akými sú Čína, Kórea, Tajwan. Šport však prenikol aj do Veľkej Británie či USA. Práve v americkom meste Fremont sa tento rok pustila Kalifornská škola pre nevidiacich do výučby tenisu pre slepých. Je nutné podotknúť, že úspešne. Myoshi Takei sa však tejto udalosti nedožil. 16. januára 2011 sa popoludní vracal so svojou tiež nevidiacou manželkou domov. Na tokijskej stanici ich pritom nešťastne zachytil prichádzajúci vlak. Obidvaja zraneniam na mieste podľahli.
Tréning nevidiacich študentov na California School for the Blind
Takeiho príbeh po tejto tragédií opäť zaplnil stránky nielen športových novín. To malo za následok zvýšený záujem o Blind Tennis. Boli to hlavne študenti, ktorí zistili, že je vlastne výzvou aj pre vidiacich. Začalo sa to na Novom Zélande, kde sa na jednej z univerzít konali majstrovstvá v tenise pre nevidiacich s tým, že ho hrali študenti bez hendikepu. Tento šport sa ujal aj v Austrálií a samozrejme v USA, kde ho využívajú pri tréningoch aj profesionálni tenisti. „Je to niečo úžasné. Stačí, ak si dáte na oči pásku, cez ktorú nepresvitá svetlo. Postavíte sa na miesto a pokúsite sa hrať. Potrebujete iba dve veci. Ticho a absolútne sústredenie. Výsledok sa nedá opísať slovami. Všetky nervy v tele vám pracujú na 200%. A verte, že kým začiatky sú nenormálne ťažké, neskôr zistíte, že vám proste tento tenis niečo dáva. Nielen športové, ale aj duchovné. Pripadáte si, ako vo filme o šaolinských mníchoch, ktorí bojovali so zaviazanými očami,“ takýmito slovami opísal Blind Tennis Jeremy Bancroft – študent jednej z anglických univerzít.

Ako hrať tenis ušami ?
Hráči používajú špeciálnu penovú loptičku vyplnenú hrkálkami, ktoré sa pri dopade na zem rozozvučia. Potom, ako loptička priletí na jeho stranu kurtu, musí ju slabozraký tenista odpáliť najneskôr po druhom ( v prípade úplnej slepoty po treťom) odskoku. Povrch kurtu je upravený tak, aby nevidiaci vnímal odraz loptičky svojimi nohami a tak nie je zvláštnosťou vidieť pri tréningoch bosých hráčov. Tí svojimi nohami vnímajú aj hranice hracieho priestoru. Ten je v porovnaní s normálnym tenisom o niečo menší, naopak raketa je väčšia (približne taká, ako na bedminton). Sieť je postavená nižšie. „Najťažšie je naučiť sa načasovať úder, byť schopný počúvať loptičku, lokalizovať ju pomocou sluchu a trafiť ju presne vo chvíli, keď letí okolo,“ hovorí Sedžal Vallabh, zakladateľ neziskovej organizácie, ktorá slepecký tenis na amerických školách propaguje: “Teší ma však aj záujem zdravých ľudí o tento šport a urobím všetko pre to, aby sa špeciálne loptičky, ktoré sú momentálne kvôli „nesériovej“ výrobe dosť drahé dostali aj do obyčajných obchodov so športovými potrebami.“Takeiho odkaz žije ďalej
Po tragickej smrti „vynálezcu“ tenisu pre slepých prebral žezlo jeho
blízka priateľka Ayako Matsui, učiteľka telesne
postihnutých detí. Zároveň stojí v čele Konferencie Ázie pre
podporu tenisu pre nevidiacich a Japonskej Blind Tennis
federácie. Jej snom je dostať tento šport na paralympiádu. Japonci
dúfajú, že sa jej to podarí. Tento šport totiž napreduje míľovými
krokmi s úžasnou odozvou od zdravých ľudí, navyše sa teší obrovskej
podpore od sponzorov, akými sú NEC, Kao
Corporation a Kao Heart Pocket Club. Ayako Matsui
k tomu skromne dodáva.“Pán Takei mal sen, ktorý je teraz mojim
snom. Musí sa to podariť.“
Držíme palce.

Foto: cnngo.com, komonews.com,
- Romantický beh prírodou
- Príprava bicykla na sezónu
- Sbyke: skateboard, trojkolka a kolobežka v jednom
- Zdravý relax? Golf!
- Ako sa dostať po Vianociach do formy s nízkym rozpočtom
- Stretching
- Kolobežka nie len pre malých :-)
- Golf, posúvanie loptičky do jamky
- Nastavenie bicykla
- Rozcvička pred prvým odpalom
Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!