Píše sa rok 1972. Do ordinácie doktora Mikea Marshalla v Oregone vchádza pacient menom John Stalberger. Sťažuje si na neutíchajúce bolesti v kolene, ktorými trpí od jeho operácie. Marshall je uznávaný, hoci veľmi mladý lekár, ktorý radšej miesto tabletiek proti bolesti používa fyzioterapiu. Aj v prípade Stalbergera premýšľa, ako pracovať na pružnosti kolena a zároveň posilňovaní svalstva nohy. Vtedy si spomenie, ako kedysi sám kopal do ručne vyrobeného vrecka, naplneného obyčajnou fazuľou. Ponúkne túto liečbu Stalbergerovi a po niekoľkých týždňoch sa dostavia priaznivé výsledky. Ani jeden z nich však v tej chvíli netuší, že práve položili základy športu, ktorý sa v budúcnosti bude volať Footbag.
Od vrecka k loptičke
Kopanie do vrecka, naplneného pieskom má pôvod u domorodých indiánskych kmeňov Ameriky, no môžeme sa s nim stretnúť aj v histórií orientálnych bojových umení, kde slúžil k výučbe koordinácií pohybu. Časom však upadá do zabudnutia. John Stalberger je doslova facinovaný hrou, ktorú ho naučil doktor Marshall. Z obidvoch sa stávajú v krátkom čase blízki priatelia, ktorí sa snažia tento druh liečby vylepšiť. Chcú ju propagovať medzi ľuďmi, ako šport, ktorý by zároveň posilňoval svalstvo a tak navrhnú produkt s názvom Hacky Sack, ktorý si pod týmto názvom patentujú. Spoločne vymýšľajú plán, ako ho uviesť na trh. Vrecko s pieskom nahrádzajú guľatou loptičkou, ktorej veľkosť počas praktických skúšok menia tak, aby nebola príliš veľká a aby napriek tomu spĺňala svoj základný účel – posilňovanie svalov. Na nešťastie o tri roky neskôr umiera doktor Marshall, ako 28 ročný na infarkt. Stalberger sa z úcty k nemu zaviaže zrealizovať ich víziu a dotiahnuť myšlienku Hacky Sack do úspešného konca. S pomocou známych a priateľov zakladá National Hacky Sack Association. Sám je však nakoniec nútený predať patentové práva spoločnosti Kransco, ktorá vyrába tiež frisbee. V nasledujúcich rokoch si hra získa množstvo fanúšikov a priaznivcov po celom svete.
Čo je to Footbag?
Keď sa povie Footbag, Hakisak, Sípa, Hak – znamená to tú istú vec. Malú mäkkú loptičku, vyplnenú sypkým materiálom. Tým môže byť piesok, jemná drva či plastová sypká výplň. Vďaka tejto výplni sa takmer neodráža na nohe, ani na inej časti tela. Loptička je zvyčajne menšia, ako tá na tenis (máva však rôzne veľkosti podľa disciplíny). Na Slovensku je Footbag známy tiež pod názvom Hakis. Pricípom hry (Footbag – freestyle) je udržať bag vo vzduchu pomocou všetkých častí tela s výnimkou rúk. Počas samotnej hry sa dajú robiť s loptičkou rôzne triky. Tie sa rozdeľujú do skupín podľa obtiažnosti prevedenia. Kombináciou týchto trikov sa hra stáva príťažlivou, pestrou a rozmanitou. Hovorí sa, že na hranie Footbagu netreba veľa, takmer nič – postačí bag a kúsok voľného miesta. Nie je to však celkom pravda. Rozhodujúcu úlohu zohráva napríklad kvalitná obuv a iné faktory. Poďme sa teda na ne pozrieť zblízka.
*Bag* – čiže loptička. Existujú dva základné druhy bagov – háčkované a zošívané z panelov. Zošívané majú niekoľko veľkostí a tiež sa líšia počtom panelov. Na Slovensku si ich môžete kúpiť napríklad TU a ich cena je v rozmedzí 3,90€ – 9,90€, čo nie je veľa. Cenu ovplyvňuje použitý materiál aj počet panelov. Najlepšími materiálmi sú syntetika a napodobeniny mäkkej kože. Ich prednosťou je odolnosť a schopnosť zniesť vodu.
*** Háčkovaná loptička a 32 panelová loptička na Footbag
*Obuv* – je naozaj kľúčovou zložkou, potrebnou ku hre. Najobľúbenejšími sú športové topánky na tenis (napríklad Rod Laver). Mali by mať pevnú podrážku, tlmiacu nárazy a ich vnútorná strana by mala byť rovná a dostatočne veľká na to, aby sa s bagom dalo žonglovať a zastavovať ho. Pre Footbag je príznačné špeciálne šnúrovanie tejto obuvi.
*Kurt* – ihrisko – vzorom ihriska je volejbalové, tak ako pravidlá pre double sú podobné volejbalovým. Hrá sa cez 1,5 m vysokú sieť. Na každej strane sú povolené tri kopy, pri ktorých sa hráči musia striedať. Bag sa vtedy nesmie dotknúť inej časti hráča, ako tej pod kolenom. Footbag je vlastne spojením stratégie tenisu s nahrávkami a taktikou volejbalu. Je v mnohom podobný nášmu nohejbalu.
Rôznorodosť štýlov
Okrajovo sme už spomínali freestyle a double. Double si môžete pozrieť na tomto videu:
[* youtube:1xd1LxU26iE *]
Opísať freestyle je ťažké. Dalo by sa povedať, že je artistickou formou Footbagu. Samotná hra môže byť smršťou trikov, z ktorých sa tají dych ale aj pomalou, plynulou, akoby spomalenou. Kvôli týmto variantám je aj bodovanie veľmi ťažké. Pre zjednodušenie sú hráči hodnotení v limitoch – *choreografia, obtiažnosť, rôznorodosť a celkové prevedenie*. Hráči komponujú svoje umenie do hudby a sú bodovaní za to, ako ich štýl zapadá do vybranej melódie a súčasne za originalitu a kreativitu. Pre rôznorodosť musia hráči pri freestyle predviesť triky, obsahujúce elementy z piatich základných kategórií:
*Dexterity* – obratnosť nohy
*Delay* – zastavenie bagu
*Neobvyklá plocha* – čelo, brada, podrážka…
*Cross* – prvok, kedy jedna noha kríži druhú
*Triky „naslepo“* – sem sa rátajú aj skoky a výskoky
Nedávno bol Footbag v prevedení Freestyle príjemným spestrením Slovenskej a Českej talentovej súťaže. O tom, že je to naozaj príťažlivý šport sa môžete presvedčiť pri sledovaní nasledujúceho videa:
[* youtube:Z3TQoeQFM7U *]
FOTO: www.footbag.org , www.outdoorpros.com , www.exploresteamboat.com , www.fieggen.com ,