30.06.2011

V blízkosti Detvy, presnejšie v západnej časti starovulkánu Poľana sa nachádza andezitová sklaná plošina nazývaná Kaľamárka. Plošina je obrúbená skalnými stenami, vežami a komínmi, ktoré vznikli sopečnou činnosťou Poľany a následným zvetrávaním a eróziou lávového prúdu. Skalné steny Kaľamárky dnes slúžia hlavne trekerom. Nie nadarmo ju nazývajú Mekkou slovenského skalného lezenia. Je však obľúbená aj u ľudí, ktorí sa zaujímajú o našu dávnu minulosť.

Kaľamárka1

Z histórie

Je všeobecne známe, že Kaľamárka bola osídlená našimi prapredkami už veľmi dávno. Tí využili strategicky výhodný terén, predovšetkým strmé, až 20 metrov vysoké skalné steny k vcelku spoľahlivej ochrane pred prípadnými útočníkmi. Prvými zdokumentovanými osadníkmi sa stali ľudia takzvanej lužickej a kyjatickej kultúry neskorej doby bronzovej. Ako ukázal archeologický výskum, najstaršie opevnenie pochádza až zo záveru doby bronzovej. Malo asi päťdesiat metrov, čo úplne stačilo, pretože z ďalších strán zabezpečovali hradisko skalné steny. Hradisko na Kaľamárke bolo osídlené tiež viacerými európskymi kultúrami ako Keltmi alebo Kvádmi. V časoch Veľkomoravskej ríše sa tu po prvýkrát objavujú starí Slovania. V tých časoch opevnené hradisko už svojmu účelu neslúžilo. Ríša bola rozvrátená divokými Húnmi. V roku 1018, po stanoverní hranice medzi Uhorskom a Poľskom bolo hradisko obnovené a opäť obsadené Slovanmi, ktorí tu plnili strážnu službu na hraniciach novo sformovaných štátnych celkov.

Kalamarka2

Archeologický prieskum

Medzi najvýznamnejšie nálezy z Kalamárky patrí bronzová ihlica a bronzová nádoba, keltská keramika, bronzové spony, sklenené náramky a perly, kovania opaskov, rôzne pracovné nástroje a predmety domácej potreby. Časť nálezov z Kaľamárky sa nachádza v Podpolianskom múzeu v Detve, no ide o materiál, ktorý našli ľudia ešte pred samotným archeologickým výskumom. Nálezy z výskumu sa nachádzajú v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Podľa archeológa Petra Šalkovského archeologický výskumm Kaľamárky nie je ešte ani zďaleka ukončený. „Preskúmali sme zlomok plochy. Aj to iba na samotnej Kaľamárke. V celom sedle a na lúkach v okolí sa zatiaľ žiaden výskum nerobil, a pritom vieme o tom, že tam osídlenie bolo. To už je ale úloha pre ďalšie generácie. Určite sa tam ešte čosi nájde,“ dodal. Z ľudí, ktorí na Kalamárke kedysi žili, sa nepodarilo nájsť nič. Nenašli ani žiadne pohrebisko. „Vždy to bude iba malý fragment dávnej reality, ktorý sa snažíme nejakým spôsobom interpretovať a zaradiť do súvislostí a ktorý môžu ďalšie fragmenty doplniť. Nikdy sa nebude dať povedať, že je tá lokalita úplne preskúmaná,“ doplnil Šalkovský. U sídliskových lokalít a hradísk, ktoré majú rozlohu niekoľko hektárov sa to vraj ani nedá. Významné archeologické nálezisko a súčasne staroveké hradisko sa aj za pomoci Európskej únie mení na archeoskanzen. Do lokality vedie od roku 1997 náučný chodník a miesto je hojne navštevované.

Kalamarka3

Kaľamárka a turizmus

K skalným stenám Kaľamárky sa dostaneme pomerne ľahko. Vedie k nej panelová cesta, ktorá začína na konečnej autobusu Detva – Stavanisko. Panelovú cestu môžeme zdolať pešo, ale aj autom. Tu si musíme uvedomiť, že Kaľamárka sa nachádza v chránenej oblasti Poľany a možnosti parkovania priamo pri nej sú obmedzené. Cesta ku Kaľamárke je značená červenými turistickými značkami popri panelovej komunikácií (takzvaná Rudná magistrála). Alternatívou pre turistov je zostup z Prednej Poľany taktiež po červenej značke. Náučný chodník má cca 500 m a sú na ňom osadené obojstranné informačné tabule, nielen o archeologických nálezoch a histórií hradiska, ale aj o výskyte živočíchov (vtáctvo, cicavce) v blízkom okolí.

Kalamarka4

Kaľamárka ponúka jedinečnú možnosť na rodinný výlet. Je prístupná v každom ročnom období.
Na svoje si tu prídu nadšenci všetkých vekových kategórií. Okoli Kaľamárky je vhodné na pešiu turistiku, v sezóne aj na zbieranie húb a poznávanie malebnej prírody Podpoľania. Podrobné informácie o náučnom chodníku nájdete TU

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 3


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie

    V danej kategórii sa nenachádzajú žiadne videá.

Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Ivan Nôta 25.05.2015 19:11
Ivan Nôta
Jaxa napísal:

Treba si naozaj odbornú literatúru pozornejšie čítať, resp. najprv veľa, veľa čítať a až potom písať:-).
K hrubému rámcovému datovaniu - chronológii osídlenia Kalamárky: cca 10.-8. stor. pred.n.l. lužická a kyjatická k, 7.-5. stor. pred.n.l. hybridná halštatská k., 3.stro. pred.n.l.-2.stor. n.l Ketli/púchovská, pol. 4-pol. 5. stor. n.l. Germáni-Kvádi, prelom 8/9. -10./11. stor. Slovania: pozri Šalkovský: Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko .... Nitra 2009.

Pekné, ale písať takúto chronológiu do článku určeného TURISTOM a skalolezcom je niečo podobné, ako písať rybárom o chemickom zložení vody na Domaši. Kto chce, podrobné info nájde na tabuliach pozdĺž chodníka. Článok nebol primárne určený ľuďom so záujmom o dejepis, ale o pobyt v prírode.

Jaxa (Neregistrovaný užívateľ) 25.05.2015 09:21
Jaxa
Ivan Nôta napísal:

Čo sa týka archeologického výskumu Kaľamárky, opieral som sa pri písaní článku o poznatky archeológa Petra Šalkovského, ktorý viedol výskum danej lokality. Doslova uvádza, že Slovania osídlili Kaľamárku až v časoch Nitrianskeho kniežatstva. Keramika z konca 8.st. patrila Keltom. V časoch VM a krátko po nej bolo síce na Kaľamárke silné osídlenie, no ona samotná slúžila, ako strážne opevnenie. Tým, že neslúžilo svojmu účelu som myslel, že na rozdiel od iných opevnených hradísk tu neprebiehali žiadne boje, život tu bol doslova kľudný. Je jasné, že postupným archeologickým výskumom sa možno mnohé teórie zmenia, no zatiaľ platí, že sa nenašiel žiaden hrob, žiadne kosterné pozostatky, či iné náznaky, že by sa tu odohral nejaký boj. Pod pojmom Húni som myslel Húnov. Je známe, že po smrti Attilu sa síce ukončila jedna etapa v ich živote, no bojovní Húni sa ďalej dali najímať, ako bojovníci. Nebolo to len v prípa

Treba si naozaj odbornú literatúru pozornejšie čítať, resp. najprv veľa, veľa čítať a až potom písať:-).
K hrubému rámcovému datovaniu - chronológii osídlenia Kalamárky: cca 10.-8. stor. pred.n.l. lužická a kyjatická k, 7.-5. stor. pred.n.l. hybridná halštatská k., 3.stro. pred.n.l.-2.stor. n.l Ketli/púchovská, pol. 4-pol. 5. stor. n.l. Germáni-Kvádi, prelom 8/9. -10./11. stor. Slovania: pozri Šalkovský: Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko .... Nitra 2009.

Fifo (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 14:43
Fifo

Mám otázočku...ako je to teda s archeologickým prieskumom Kaľamárky? Pokračuje, alebo bol zastavený? Resp...ak prídem s krompáčom do oblasti a začnem kopať, môže ma za to niekto postihnúť? Pýtam sa preto, lebo pred tridsiatimi rokmi som na Kaľamárke našiel v zemi kus džbánu pomerne starého dáta - asi 11te storočie. Mám ho doteraz doma.

Milan Švidroň 05.10.2011 10:44
Milan Švidroň

Môžem odporučiť. Skvelý tip hoci aj na celodenný výlet. Poznámka: Trochu horšie je to so stravovaním a parkovaním. Treba si doniesť zásoby jedla z domu

Teo (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 09:28
Teo

Pochádzam z Hriňovej, čo je mesto blízko Kaľamárky. Naozj ju môžem odporučiť na rodinný výlet. K predošlej diskusií by som chcel dodať iba toľko, že od malička som tam chodieval, či už individuálne, alebo aj so školou. Pamätám si, ako nám učiteľ dejepisu rozprával o tom, že Kaľamárka bola síce hradisko, ale z hľadiska funkčnosti sa využívalo na obranu pred nepriateľom v časoch osídlenia málo. Takmer vôbec. Skôr sa tu usporadúvali hostiny po poľovačkách na divú zver, spojené s pijatikou (dôkazom je veľké množstvo hlinenej keramiky, z ktorej sa pilo a hodovalo. Tiež si pamätám, ako nám učiteľ spomínal Húnov v súvislosti s Kaľamárkou, len si už nespomeniem, pri akej príležitosti. Ničmenej - autor článku zrejme nechcel rozoberať históriu - spomenul ju iba okrajovo. Vyzdvihol však turistickú hodnotu Kaľamárky a za to mu vďaka. Na Slovensku máme naozaj mnoho krásnych zákutí, kam sa opaltí ísť pozrieť.

Ivan Nôta 22.09.2011 10:34
Ivan Nôta

"V časoch Veľkomoravskej ríše sa tu po prvýkrát objavujú starí Slovania. V tých časoch opevnené hradisko už svojmu účelu neslúžilo. Ríša bola rozvrátená divokými Húnmi. V roku 1018, po stanoverní hranice medzi Uhorskom a Poľskom bolo hradisko obnovené a opäť obsadené Slovanmi, ktorí tu plnili strážnu službu na hraniciach novo sformovaných štátnych celkov."

Prepáč, ale toľko historických nezmyslov na tak malom priestore, to chce asi cvik...

Napr. - prví Slovania sa tu objavujú ešte pred vznikom VM - dôkazom je keramika z konca 8. st.
Ďalej že v časoch VM hradisko svojmu účelu neslúžilo - práve v časoch VM a krátko po jej zániku tu bolo silné osídlenie
To o tých Hunoch je skutočne perla ducha... Maďari a Huni akosi nie sú to isté, to vie predsa každý

Čo sa týka archeologického výskumu Kaľamárky, opieral som sa pri písaní článku o poznatky archeológa Petra Šalkovského, ktorý viedol výskum danej lokality. Doslova uvádza, že Slovania osídlili Kaľamárku až v časoch Nitrianskeho kniežatstva. Keramika z konca 8.st. patrila Keltom. V časoch VM a krátko po nej bolo síce na Kaľamárke silné osídlenie, no ona samotná slúžila, ako strážne opevnenie. Tým, že neslúžilo svojmu účelu som myslel, že na rozdiel od iných opevnených hradísk tu neprebiehali žiadne boje, život tu bol doslova kľudný. Je jasné, že postupným archeologickým výskumom sa možno mnohé teórie zmenia, no zatiaľ platí, že sa nenašiel žiaden hrob, žiadne kosterné pozostatky, či iné náznaky, že by sa tu odohral nejaký boj. Pod pojmom Húni som myslel Húnov. Je známe, že po smrti Attilu sa síce ukončila jedna etapa v ich živote, no bojovní Húni sa ďalej dali najímať, ako bojovníci. Nebolo to len v prípade rímskej armády, ale aj armád iných. Preto sa často s rozvratom VM ríše ešte stále spomínajú, ako divokí Húni a nie maďari.

Hejtman Von Satrapold (Neregistrovaný užívateľ) 20.09.2011 21:49
Hejtman Von Satrapold

"V časoch Veľkomoravskej ríše sa tu po prvýkrát objavujú starí Slovania. V tých časoch opevnené hradisko už svojmu účelu neslúžilo. Ríša bola rozvrátená divokými Húnmi. V roku 1018, po stanoverní hranice medzi Uhorskom a Poľskom bolo hradisko obnovené a opäť obsadené Slovanmi, ktorí tu plnili strážnu službu na hraniciach novo sformovaných štátnych celkov."

Prepáč, ale toľko historických nezmyslov na tak malom priestore, to chce asi cvik...

Napr. - prví Slovania sa tu objavujú ešte pred vznikom VM - dôkazom je keramika z konca 8. st.
Ďalej že v časoch VM hradisko svojmu účelu neslúžilo - práve v časoch VM a krátko po jej zániku tu bolo silné osídlenie
To o tých Hunoch je skutočne perla ducha... Maďari a Huni akosi nie sú to isté, to vie predsa každý

kromplik (Neregistrovaný užívateľ) 02.07.2011 07:51
kromplik

Vyzerá to tam fajne...

Prihlásenie
 
 
Reklama