Pokračujem v sérii článkov o svojich vášňach. Tentokrát porozprávam niečo o mojich skúsenostiach so stopovaním na trase Trnava-Lučenec.
Začnem teda od začiatku, teda tým, ako som so stopovaním vlastne začal. Bolo to pred dvomi rokmi zhruba v takomto čase, na začiatku októbra. Bol som vtedy v Trnave a po ubehnutí prvého školského týždňa sa mi stala nemilá vec – stratil som veľký obnos peňazí. (Myslím, že to bolo okolo 4500 Sk.) Peniaze, ktoré mi ostali (už sa fakt nepamätám, či vôbec nejaké boli), mi nestačili na cestu domov do Lučenca autobusom. A vtedy skrsla v mojej hlave myšlienka postaviť sa na koniec Nitrianskej ulice na začiatok autostrády a pokúšať šťastie s transparentom v ruke. Vtedy sa mi podarilo presvedčiť aj moju dobrú kamarátku-Trnavčanku Majušku, aby išla spolu so mnou a pomohla mi pri mojom prvom stope. Toto pekné dievča bolo vtedy akýmsi mojím druhým transparentom, lákadlom pre vodičov, aby zastavili na krajnici. A tak sme sa postavili na dané miesto a čakali sme. Striedavo som transparent držal ja a Majuška. Vtedy sa nám podarilo stopnúť jedného šoféra po niečo málo vyše polhodiny. Vtedy sa mi to zdalo strašne dlho, to som ešte netušil, aké budú moje ďalšie stopy. (Najviac som čakal na tom istom mieste, kde prvýkrát, za fajného lejaku niečo vyše hodinu a pol.) V ten prvý deň, čo som stopoval, som ešte stopoval v Nitre, kde som stopol mladého policajta v civile a ten ma odviezol do Zvolena, kde som stopol Maďara, ktorý sa vracal do svojej vlasti.
Ak mám vymenovať všetky miesta, na ktorých som za tieto dva roky na tejto zhruba dvestokilometrovej trase aspoň raz stopoval, tak sa dostanem k celkom úctyhodnému zoznamu: Trnava, Sereď, Pata, Nitra, Volkovce-Olichov, Nová Baňa, Budča, Zvolen, Detva.
Stopovaním som už ušetril nielen veľké množstvo peňazí (i keď, zas, dosť som pomíňal v internetových kaviarňach), ale som aj zažil, dá sa povedať, zakaždým nové dobrodružstvo. Podnetné boli pre mňa aj mnohé rozhovory s ľuďmi, ktorí ma viezli, vďaka ktorým sa môj prehľad stal zas o niečo pestrejší (napríklad od spomínaného policajta som sa dozvedel ako majú policajti rozdelenú Banskú Bystricu a Zvolen) či som si aspoň fajne zapolemizoval (napríklad na tému slovenskej vládnej koalície či náboženských otázok). Niektorí, ktorých sa mi podarilo stopnúť, sa priznali, že sa vlastne takto odplácajú za to, že aj ich niekedy zvykol niekto zobrať.
Za tie dva roky sa ale čosi z môjho prístupu predsa len zmenilo. Už nedávam tak dôraz na dobrodružnosť, ako skôr na to, aby som sa dostal rýchlo domov (inak, vždy som stopoval iba do Lučenca, nikdy do Trnavy). Teda viac ako krajnice uprednostňujem benzínové pumpy a nejdem s tými, ktorí síce idú mojím smerom, ale iba na nejaké blízke miesto, radšej počkám ešte niekoľko minút či desiatok minút (až tak dlho to nebýva) na ďalších.
Už som dokonca aj uvažoval, či by na námet stopovania nemohla vzniknúť nejaká počítačová hra. Myslím, že by to malo celkom nádej na úspech. Úlohou by bolo dostať sa čo najrýchlejšie domov, hráč by mohol využívať aj krajnice aj pumpy, po oslovovaní ľudí na pumpe by dostával všelijaké výhovorky („Ja idem iba tu do Zelenča.“, „Nejdem tým smerom.“, „Idem na Nitru, ale mám plné auto jabĺk.“ až po úprimné „Idem na Nitru, ale stopárov neberiem.“)…
Minule som tu písal o svojej láske Kate. Nuž, je zaujímavé ju aj v tejto súvislosti spomenúť, pretože ona nemá na moje stopovanie najpozitívnejší názor, bojí sa o mňa, že by sa mi niečo mohlo stať. Takže možno, že túto svoju vášeň budem musieť napokon v záujme tej druhej vášne (Kate) opustiť, pretože Kate je pre mňa na prvom mieste. Ale možno sa mi ju podarí nejako ukecať alebo tak… Napríklad moji rodičia sú v tejto otázke celkom liberálni a nevadí im, že chodím stopom.
O stopovaní by som ešte vedel napísať veľa riadkov a vedel by som spomenúť všelijaké epizódky a ak ste na niečo z toho zvedaví, kľudne sa v diskusii spýtajte. Taktiež poskytnem rád ako skúsený stopár rady pre tých, ktorí sa rozhodli začať stopovať na trase, ktorú tak dôverne poznám.
A nabudúce vám napíšem niečo o mojej vášni k písaniu denníka.
Zdroj: Ladislav Kováčik (http://kovacik.bigbloger.lidovky.cz)