30.08.2010

Kopce, doliny či iné prírodné útvary s čertovskými alebo pekelnými názvami podnecujú zvedavosť turistov a tých, ktorí sa k nimi vyberú, obyčajne nesklamú. Zaručene to platí v prípade Čertovej skaly v prírodnej rezervácii Boky na juhu Kremnických vrchov neďaleko Zvolena.

Národná prírodná rezervácia Boky sa nachádza na juhovýchode Kremnických vrchov v katastri Budče. Tvoria ju slnečné, strmo k Hronu sa skláňajúce svahy. Nadmorská výška stúpa od 280 do 589 m (vrch Bučan). Územie o výmere 176,49 ha je pod zákonnou ochranou od roku 1964. Viedol k tomu fakt, že ide o jednu z najsevernejších lokalít vzácnych sucho- a teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na Slovensku. Unikátne lesostepné formácie sa šíria na andezitovom podloží, ktoré vystupuje na povrch v podobe nevšedných geologicko-geomorfologických výtvorov.

Geologická stavba a geomorfologické útvary

Geologické podložie Bokov tvoria andezitové aglomeráty a tufy, ktoré sa tu nahromadili v čase sopečnej aktivity v mladších treťohorách – neogéne. Prirodzenými procesmi sa vytvorili zvláštne skaly, z ktorých najznámejšou je Čertova skala, skalný hríb, pôvodne vulkanická bomba, ktorá sa dostala na povrch vypreparovaním z aglomerátových komplexov. Jej objem je asi 9 m³. O podložie je prirastená „nohou“, ktorá sa zdá byť veľmi krehká, ale zatiaľ skala odolala nielen snahe niektorých turistov – silákov, ale aj otrasom, keď údolím Hrona budovali novú rýchlostnú komunikáciu. Mechanickým zvetrávaním, predovšetkým pôsobením mrazu, sa na svahoch vynárajú aj ďalšie „hríby“, ktoré v dokonalej podobe objavia azda o tisíce rokov, a v úžľabinách sa vplyvom gravitácie hromadí balvanovitá sutina vo forme kamenných morí.

Bohatá teplomilná flóra

Slnečné stráne sú pokryté riedkymi medzernatými lesnými porastmi s prevahou duba zimného (Quercus petraea). Z ďalších drevín tu rastú lipa veľkolistá a malolistá (Tilia platyphyllos a Tilia cordata), hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor horský a mliečny (Acer pseudoplatanus a Acer platanoides), buk lesný (Fagus sylvatica), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), hruška poľná (Pyrus communis), jarabina mukyňa (Sorbus aria) a brekyňa (Sorbus torminalis). V krovinovom podraste sa uplatňuje najmä višňa mahalebka (Cerasus mahaleb), trnka obyčajná (Prunus spinosa), hloh obyčajný a jednosemenný (Crataegus laevigata a Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea) a drieň (Cornus mas). Významný je práve výskyt drieňa, ktorý je určujúcim druhom drieňovo-dubových lesov. Na Bokoch je v nich zvyčajný dub plstnatý (Quercus pubescens) nahradený dubom cerovým (Quercus cerris). Cerové porasty na Bokoch majú viac ako dvesto rokov, čím patria medzi najstaršie u nás.

Zatiaľ čo v spodnej časti svahov sú súvislejšie lesy, vo vyšších polohách sú lesostepi s teplomilnými druhmi rastlín. V lesoch rastie lipnica hájna (Poa nemoralis), mednička jednokvetá (Melica uniflora), ostrica chlpatá (Carex pilosa), žindava európska (Sanicula europaea), zvonček žihľavolistý (Campanula trachelium), hrachor čierny (Lathyrus niger), k vzácnejším druhom patrí valdštajnka kuklíková (Waldsteinia geoides). Otvorené stráne zdobia divozely – rakúsky a čierny (Verbascum austriacum a Verbascum niger), nátržník piesočný a rovný (Potentilla arenaria a Potentilla recta), kukučka vencová (Lychnis coronaria), silenka ovisnutá (Silene nutans), kostrava dalmatská (Festuca pseudodalmatica) a iné druhy. Na skalách a v ich blízkosti, kde je tenšia vrstva pôdy, rastie kosatec trávolistý (Iris graminea), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), skalničník srstnatý (Jovibarba hirta), rozchodník prudký (Sedum acre) a zlatovlások obyčajný (Crinitaria linosyris).

Vzácna drobná fauna i vysoká zver

Xerotermné biotopy hostia aj vzácnu faunu. Najnápadnejšími sú vtáky, ktorých tu zistili okolo 75 druhov. V starých lesoch hniezdi holub plúžik (Columba palumbus), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), muchárik bielokrký a malý (Ficedula albicollis a Ficedula parva), na skalách hniezdi naša najväčšia sova výr skalný (Bubo bubo), na lesostepných lokalitách je častá penica jarabá (Sylvia nisoria) a až do údolia zaletí i jariabok lesný (Tetrastes bonasia).

Pomerne hojné sú rôzne druhy plazov, ako je jašterica múrová a zelená (Lacerta muralis a Lacerta viridis) a slepúch krehký (Anguis fragilis). Z hadov je tu častá až do dvoch metrov dorastajúca užovka stromová (Elaphe longissima) a užovka hladká (Coronella austriaca), ktorú si mnohí návštevníci pre jej zafarbenie mýlia s vretenicou.

Bohato sú na Bokoch zastúpené najmä teplomilné druhy hmyzu, mäkkýšov a pavúkov. V rezervácii zistili 32 druhov lúčnych koníkov a sarančí, vyskytla sa tu aj modlivka nábožná (Mantis religiosa) a z chrobákov mnohé druhy, ktoré prežívajú iba na niekoľkých lokalitách strednej Európy.

Výslnné stráne vábia aj veľké cicavce, poľovnú zver, ako sú jelene, diviaky a srnce, časté je stretnutie s líškou, vhodné úkryty tu nachádza aj divá mačka, jazvec, kuna lesná i skalná a vraj sa sem zatúla aj medveď či vlčia svorka.

Ako do rezervácie Boky?

Už pred vyše 30 rokmi vybudovali cez rezerváciu Boky náučný chodník s 13 informačnými tabuľami. Začiatok chodníka nájdeme asi jeden a pol kilometra západne od Budče pri starej ceste na Žiar nad Hronom v doline Sietno a posledný panel je neďaleko Hronskej Dúbravy. Náučná trasa dlhá vyše päť kilometrov a vychádzka po nej priemernému turistovi nezaberie viac ako 3 hodiny. Na trase je aj pamätná tabuľa významnému slovenskému botanikovi Jánovi Futákovi, rodákovi z blízkej dediny Turová.

Prvá časť náučného chodníka po Čertovu skalu je zároveň začiatkom zeleno značeného turistického chodníka, ktorý pokračuje od Čertovej skaly cez lesostepné a lesné porasty k samote Hrabiny so starou zrubovou studňou a s nevšednou zvoničkou. Odtiaľ kráčame otvorenou krajinou s výhľadmi cez osadu Budička do dediny Tŕnie, ktorej dominuje kostol zo 14. stor. Z Tŕnia pokračuje turistický chodník na hlavný hrebeň Kremnických vrchov, ale to je už tip na ďalšiu vychádzku do tohto kúta stredného Slovenska.

Z Tŕnia premávajú autobusové spoje do Zvolena. Ak máte čas a sily, môžete zostúpiť do dediny Turová lesom bez značiek. V doline nad Turovou je asi 15 m vysoká kaskáda – Skalný vodopád, ktorý je od roku 1995 prírodnou pamiatkou. Z geologického hľadiska je zaujímavý aj lesom a krovím zarastajúci kopec nad turovským cintorínom. Odborníci v ňom totiž rozpoznali sopúch – eróziou obnažený kanál mladotreťohor­nej sopky.

Pešia túra po trase Budča – Sietno – Čertova skala – Hrabiny – Tŕnie – Turová zaberie asi 3 ½ hod. Najzaujímavejšia je samozrejme vo vegetačnej dobe, ale najväčšia zvláštnosť – Čertova skala – je zaujímavým cieľom v každej ročnej dobe.

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama