03.09.2012

Tri až štyri kilogramy. Toľko v priemere ročne skonzumuje v potravinách obyvateľ Európskej únie najrôznejších chemických látok. Ide o stabilizátory, emulgátory, syntetické sladidlá, zahusťovadlá, farbivá a konzervanty. O tom, či sú nebezpečné, škodlivé, alebo nie, sa už roky vedú siahodlhé diskusie. Internet je plný stránok, ktoré varujú ľudí pred ich konzumáciou a zároveň stránok, ktoré ubezpečujú, že na naše zdravie nevplývajú. Nájsť pravdu je veľmi zložité. Jedno je však isté. Za ostatných sto rokov sa naše stravovacie návyky prudko zmenili. To čo kedysi jedli naši predkovia sa dnes už nevyrába. Jedlo je plné chémie. Môžeme povedať, že po poľnohospodárskej a priemyselnej revolúcií nastala v 20. storočí revolúcia chemická. Máme vôbec šancu zdravo žiť?

Strašiak menom E

Každý lekár vám potvrdí, že viac, ako 70% imunitného systému sa nachádza v našich črevách. Ešte pred 100 rokmi bolo všetko v poriadku. Vďaka prírodnej strave boli črevá chránené prospešnými baktériami. Dnes sú v žalostnom stave. Chýba základná ochrana. Slovensko vedie európsky rebríček výskytu rakoviny hrubého čreva. Ide o druhú najčastejšiu príčinu úmrtia medzi onkologickými pacientmi. Existuje viacero odpovedí na otázku, prečo je tomu tak. Medzi základné však patrí tá, ktorá hovorí o degradácií správneho stravovania. Mnohí lekári bijú na poplach. Chemikálie v jedlách síce odsúhlasila Svetová zdravotnícka organizácia, no ich účinky boli testované len krátkodobo a väčšinou na krysách. Nie je však overené, aký bude ich účinok po desiatkach rokoch konzumovania týchto chemikálií na človeka.
Je to ako zaklínadlo: E a číselný kód. Prvé písmeno znamená Europe a kedysi to bola záruka nezávadnosti. Teraz ide o strašiaka a synonymum chémie. Väčšina ľudí si myslí, že za týmto označením sa schovávajú výhradne umelé farbivá. Kdeže. Patrí sem oveľa viac látok.
Hobbyportal vás zoznámi s niektorými chemickými prísadami v jedlách, ktoré bežne konzumujeme. A pretože o ich škodlivosti – neškodlivosti už toho bolo popísané veľa, zameriame sa na to, ako a z čoho sa tieto prísady vyrábajú. Úsudok si už čitatelia urobia sami.

Najtypickejšia „éčková“ potravina

V našich končinách ich máme tak veľa, že naozaj je z čoho vybrať. Tak napríklad obľúbené jedlo Čechov a Slovákov – špekáčiky. Sú tu s nami už viac, ako 120 rokov. Podľa pôvodnej receptúry sa vyrábali z 50% hovädzieho mäsa, z 20% bravčového bez kože a 30% nahrubo pomletého sadla. Špekáčiky sme zbožňovali kedysi a milujeme ich dodnes. Dnes sa však ich kvalita môže pochváliť takmer celou tabuľkou periodických prvkov. Vďaka miernym normám v nich skutočné mäso nájdeme len veľmi ťažko. Legendárny výrok Zdeňka Polhreicha , známeho „televízneho“ kuchára to potvrdzuje: „V špekáčikoch je asi toľko mäsa, ako v nealkoholickom pive alkoholu.“ Okrem veľkého obsahu tuku, získaného z ostatkov mäsa, sadla a kože obsahujú množstvo soli, cukrov a aditív, ako sú toxické dusičnany a rôzne fosfáty. Táto zmes útočí na naše chuťové poháriky a mozog vyhodnotí tieto impulzy tak, že napriek zloženiu nám špekáčiky chutia. Chemické prísady nielenže zvýšia trvanlivosť výrobku, dodajú mu tiež fantastickú farbu a hlavne znížia jeho finálnu cenu. Ak by totiž v dnešnej dobe niekto chcel ozajstné špekáčiky, musel by si prichystať značnú sumu na ich kúpu. A keďže Slováci sú národ sporovlivý, uspokojíme sa aj doslova s ich chemickou náhradou.

Z čoho sa vyrábajú?

Upozorňujem, že nasledujúce čítanie je naozaj iba pre silné žalúdky. Pretože dnes sú už „éčka“ takmer všade a nemáme šancu vylúčiť ich úplne zo svojej stravy, bude lepšie, ak „slabšie nátury“ preskočia tieto riadky.
Umelé farbivá bývajú označované značkami E 100 – E 182. Nahradzujú sa s nimi prírodné farbivá nielen kvôli nižšej cene, ale aj dlhšej trvanlivosti a farbe. Farebná paleta prírodných je totiž obmedzená a okrem toho rýchlejšie bledne. Výnimkami, kde sa syntetické farbivá nesmú používať sú hlavne mlieko a mliečne výrobky – maslo, syry a podobne. Dokedy?
Farbivo E 120 (kyselinu karmínovú) dostal do seba každý z nás. Pridáva sa do cukroviniek, jogurtov, instantných polievok, džemov, žuvačiek. Tiež v kozmetike ako prísada rúžov, šampónov či očných tieňov. Z čoho sa vyrába? Dactylopius coccus je názov pre druh hmyzu, žijúceho na kaktusoch v Peru, na Kanárskych ostrovoch a ďalších miestach sveta. Extrahovaním vodou z vysušených tiel samičiek týchto chrobáčikov sa vyrába práve prísada E 120. Podrobný postup jeho výroby je sám o sebe dosť nechutný už len kvôli tomu, že hmyz sa usmrcuje ponorením do horúcej vody, parou, vysúšaním na slnku alebo teplom v peciach. Navyše je extrakt často nutné konzervovať benzonátom sodným (E 211). V diskusiách sa často spomínajú ázijské krajiny, kde je bežné konzumovať chrobáky, larvy a červy s tým, že je to dokonca výživné. Vysvetlite to však Európanovi, ktorý má fóbiu už len z toho, že v spánku prehltne nejakú malú mušku…

Farbivo E 128 (potravinárska červeň). Uhoľný decht a ropa – tieto dve slová vytvárajú v našom mozgu dojem čohosi čierneho a smradľavého. A predsa sú tieto dve zložky základom pre výrobu potravinárskej červene. Modročervené farbivo sa z nich vyrába syntetickou cestou. Látka E 128 je považovaná za nebezpečnú a je zakázaná vo viacerých krajinách. Vo vysokých dávkach môže negatívne ovplyvňovať tvorbu hemoglobínu aj inak ovplyvňovať ľudské zdravie. Toto farbivo je zakázané v USA, Kanade, Japonsku , Austrálii a od roku 2008 aj v štátoch EU, teda aj u nás. V iných krajinách však nie a tak sa vo výrobkoch z dovozu dostáva často aj do našich predajní.
Farbivo E 129 (potravinárska červeň Allura AC). Napriek mojej snahe zistiť, v čom sa toto farbivo tak zásadne líši od E 128 som sa uspokojujúcu odpoveď nedozvedel. Pritom sa tiež vyrába z uhoľného dechtu a ropy, no toto farbivo je u nás povolené. Dokázateľne spôsobuje alergické reakcie a je nebezpečné pre deti. Farbia sa ním napríklad múčniky, salámy, limonády a sladkosti.

E 904 (Šelak). Pochádza z Indie, kde sa vyrába z výlučkov hmyzu Laccifer Lacca. Látka je považovaná za bezpečnú , avšak u citlivých osôb môže spôsobiť podráždenie pokožky alebo vyrážku. Používa sa na zabezpečovanie lesku potravín napríklad pri výrobe lentiliek a čokoládových dezertov. Nájdeme ju tiež v žuvačkách, čokoláde aj bonbónoch.

Celkom milý chrobáčik, kým ho v podobe šelaku nemusíme konzumovať

Celkom milý chrobáčik, kým ho v podobe šelaku nemusíme konzumovať

E 920 (L-cystein). Prísada na vylepšovanie chuti. Má veľa možností použitia, napríklad zlepšuje vlastnosti cesta a ochucuje a zafarbuje údeniny. Používa sa tiež ako antioxidant. Prirodzene sa nachádza tiež v bravčovine, klobásach, kuracine, vajciach, mlieku, ale tiež v červenej paprike, cibuli, brokolici, pšenici a iných. Zatiaľ neboli preukázané škodlivé a vedľajšie účinky tejto prísady. Nechcite však vedieť, z čoho sa získava. Sú to hlavne vlasy, alebo perie. Tiež štetiny a kopytá zvierat.
E 551. Nájdeme ho v chipsoch, klobásach, korení, sypkých zmesiach a podobne. Jeho hlavnou úlohou je pohlcovanie vody v potravinách a pôsobí tiež proti pripekaniu počas tepelnej úpravy. To je síce všetko pekné. Až do chvíle, kým nezistíme, že pod názvom E 551 sa ukrýva obyčajný jemný piesok (kremeň). Podobné vlastnosti má prísada E 542 – tá je vyrobená z kostí zvierat, pomletých na múčku.
E 441 (želatína) sa nachádza v gumových medvedíkoch, jogurtoch, džúsoch, používa sa tiež, ako zahusťovadlo do zmrzlín. Nenapíšem síce žiadnu novinku, no pre tých, ktorí nevedia – vyrába sa rozváraním zvieracích koží a kostí.

Špeciálnou chemickou pochúťkou sú instantné polievky, obľúbené to jedlo študentov na internátoch a starých mládencov. Sú doslova prehliadkou éčok. Nešetrí sa v nich nebezpečným glutamanom sodným E 621, ani polyfosforečnanmi E452 či uhličitanom draselným E 501. E627 Guanylan disodný a E628 Guanylan didraselný v nich zvýrazňujú chute.
Tu naše putovanie za ěčkami ukončíme. Kto sa o nich chce dozvedieť viac, na tejto stránke nájde ich kompletný zoznam aj s popisom k čomu slúžia a z čoho sa vyrábajú a navyše sú pri každej prísade popísané niektoré nežiadúce účinky na ľudský organizmus s nimi spojené.
„Slovensko je popolnicou západu,“ nechali sa počuť niektorí odborníci. A tak tu máme v jedlách zomleté kosti, kože, pazúry, dusitany, dusičnany, sójové bielkoviny, loj. Nátierky, ktoré sa tvária, ako pochúťka sú plné škrobu, múky a hydinových separátov. Máme teda naozaj šancu žiť v dnešnom svete zdravo ?

P.S.: 20. júla 2010 schválila komisia EU takzvané „Éčkové nariadenie“. Všetky výrobky obsahujúce prídavky E 102, E 104, E 110, E 122, E 124 a E 129 musia mať na obale varovanie: „Môžu nepriaznivo ovplyvňovať činnosť a pozornosť detí.“
…a to je zrejme len vrchol ľadovca.

Karmín – prírodné farbivo z chrobákov

FOTO: uniquelanzaro­tevillas.co.uk, yelp.com, mightysweet.com , planningwithkid­s.com

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 2


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie

    V danej kategórii sa nenachádzajú žiadne videá.

Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

li (Neregistrovaný užívateľ) 23.10.2012 09:19
li
dobreazdravo.sk napísal:

Sisa, naozaj si myslíte, že želatína v cukríkoch po trávení v žalúdka a črevách sa dostane do krvi stále ako želatína a z krvi rovno do kĺbov?

tak mne to samotna lekarka vravela.. ibaze kozna.. vraj mam jest gumove cukriky, zelatina v nich je dobra na vyzivu vlasov... tak teda neviem :-/

dobreazdravo.sk (Neregistrovaný užívateľ) 03.09.2012 22:21
dobreazdravo.sk
Milan Švidroň napísal:

Tak a čo teraz???? Prestať jesť? hm?

Áno. Prestať jesť tie potraviny, ktoré obsahujú viac prídavných chemikálií, ako tie ostatné. Ak je už chémie okolo nás priveľa, nie je čas vybrať si, čo zjeme a vypijeme? Viac na mojom webe (v nicku).

dobreazdravo.sk (Neregistrovaný užívateľ) 03.09.2012 22:19
dobreazdravo.sk

Sisa, naozaj si myslíte, že želatína v cukríkoch po trávení v žalúdka a črevách sa dostane do krvi stále ako želatína a z krvi rovno do kĺbov?

Sisa 03.09.2012 19:05
Sisa

Ale želatínové medvedíky sú vraj dobré na kĺby... ešte aspoň že tie špekáčiky nemusím.

Milan Švidroň 03.09.2012 17:17
Milan Švidroň

Tak a čo teraz???? Prestať jesť? hm?

Prihlásenie
 
 
Reklama