Rod bršlen *(Euonymus)* obsahuje okolo 170 druhov. Ak nerátame tie, ktoré rastú v parkoch, na Slovensku sa môžeme stretnúť s dvomi spéciami, ktoré sú tu doma. Ide o bršlen bradavičnatý *(Euonymus verrucosus)* a bršlen európsky *(Euonymus europaeus).*
Oba naše druhy sú 2 – 4 metre vysoké kry, ktoré môžeme nájsť v nižších polohách do nadmorskej výšky okolo 500 m. Zatiaľ čo bršlen európsky dáva prednosť vlhkejšiemu prostrediu a je odolnejší voči mrazom i voči priemyselným splodinám, jeho príbuzný bršlen bradavičnatý, ktorého pomenovanie vychádza z konárikov pokrytých bradavičnatými lenticelami, dáva prednosť suchším lokalitám a je citlivejší na silnejšie mrazy. Oba kríky kvitnú v máji až v júli, ich kvety sú malé, žltobiele, resp. svetlo okrovohnedé s červenými bodkami, nie príliš nápadné. Čo chýba bršlenom v kvete, to si plne vynahrádzajú svojimi plodmi, ktoré majú priam exotický vzhľad a ktoré môžeme obdivovať práve v tomto čase: koncom septembra a v októbri. Plodmi sú totiž výrazné červené tobolky. V nich sa ukrývajú čierne semená, ktoré obsahujú horký olej, takže ak by sme ich nechtiac požili, spôsobili by nám nepríjemné dávenie a preháňanie, sú teda jedovaté. V minulosti sa v ľudovom liečiteľstve využívali na hubenie vší a ich olejom sa natierali miesta postihnuté svrabom alebo rôzne chrasty. Bršlenové drevo sa hodí na jemné rezbárske a tokárske práce.
Bršleny u nás zastupujú nielen rod Euonymus, ale aj celú čeľaď bršlencovitých *(Celastracaea),* ktorá je výraznejšie zastúpená najmä vo východnej Ázii. Oba naše druhy sú zatiaľ rozšírené v takej miere, že nepatria medzi chránené rastliny, čo však neznamená, že by sme ich mali bezhlavo ničiť. Už aj preto nie, že sú skutočnou ozdobou našej jesennej prírody. Najbližším príbuzným bršlenov u nás je klokoč perovitý *(Staphylea pinnata)* z čeľade klokočovitých (*Staphyleaceae*). Tie nás zaujmú už na jar žltobielym súkvetím, no i na jeseň, keď je ich plodom výrazná 3 – 5 cm veľká nafúknutá guľovitá žltozelená až červenkastá tobolka. Klokoč perovitý rastie v podobnom prostredí ako bršleny, je sprievodcom prirodzených porastov duba plstnatého, je náročnejší na teplotu a na obsah uhličitanu vápenatého v pôde a celkovo sa stal u nás vzácnejším, takže sa dostal medzi naše zákonom chránené rastlinné druhy.